Za dedom Štefanom Mišovicom

mových postáv. S divadlom začínal na ochotníckych doskách ako štrnásťročný v rodnom Tisovci. Do martinského divadla nastúpil v roku 1951 z Divadla pracujúcich v Žiline. Na profesionálnej scéne najprv stvárňoval mladých ľudí plných vitality a životnej ener-gie (Burun v hre Začíname žiť, 1953; Martin v Surovom dreve, 1954) s presahom do prirodzenej komediálnosti (Holba v Najdúchovi, 1953; Podkolesin v Ženbe, 1954). Jeho herectvo rokmi vyzrelo do charakterových polôh. Doménou Štefana Mišovica sa stali naturálne postavy s vyhraneným postojom k ľudským hodnotám (Bocman v Optimistickej tragédii, 1956; Hrajnoha a Uhorčík v Mahenovom Jánošíkovi, 1958, 1960; Taras Buľba v rovnomennej dráme, 1960; Sorin v Čajke, 1963; Medvedev v hre Na dne, 1967, Strmeň v Maríne Havranovej, 1968). Hoci v roku 1984 odišiel na dôchodok, naďalej bol neodmysliteľnou súčasťou martinského súboru (Major v Medzivojnovom mužovi, 1984; Bergman v hre Stará dobrá kapela, 1988; Makar Čudra v hre Cigáni idú do neba, 1991; Otec v Divnom Jankovi, 1994). Poslednou postavou Štefana Mišovica bol v roku 2003 Major Friedli v Dűrrenmattovom Meteore.
Bohatý je aj výpočet jeho filmových postáv - Štefan Mišovic hral napríklad vo filme Martina Šulíka Krajinka, vo filme Rivers of Babylon i filme režiséra Jakubiska Tisícročná včela.
SKD v Martine stráca jeho odchodom veľkú osobnosť, ktorá formovala herecké umenie aj jeho nasedovní-kov.
Posledná rozlúčka so zosnulým Štefanom Mišovicom sa uskutoční v martinskom SKD v stredu 7. mája o 13. h.
Česť jeho pamiatke!