Príslušná novela zákona ešte neprešla legislatívnym procesom, jej zadanie nie je ešte známe. Ide o ministerský návrh, ktorý sa blíži k finálnej verzii. Na verejnosť zatiaľ prenikli informácie, že ministerstvo zdravotníctva má takú predstavu, že mestá by záchytky prevádzkovali na vlastné náklady.
„Úprimne poviem, že informácie o chystanej novele máme len z médií, v súčasnosti nič konkrétne nevieme. Zaujímajú nás najmä ekonomické dopady na mesto, pričom tie sa dnes ale len ťažko dajú špecifikovať. Ak záchytky vzniknú, tak budeme musieť spolupracovať aj s nemocnicou. Rokovania na túto tému sme ešte neviedli, vstúpime do nich až vtedy, keď bude novela zákona schválená,“ povedal nám martinský primátor Andrej Hrnčiar, ktorý má pochopenie pre to, aby sa činnosť záchytiek obnovila. „Dôležité ale bude, aby v novele zákona boli stanovené jasné pravidlá, aby všetko okolo fungovania záchytiek neostalo len na pleciach miest. Ideálne by bolo, aby sa prevádzkovanie takýchto zariadení financovalo z viacerých zdrojov. Aby sa na tom podieľali zdravotné poisťovne, štát, VÚC, mestá a obce. Takýto model by bol asi najspravodlivejší,“ uvažuje Andrej Hrnčiar.
Do kontaktu s opitými sa okrem policajtov dostávajú aj záchranári. Monika Droppová z martinskej záchrannej služby FALCK myšlienku obnovenia záchytných staníc podporuje. „Prakticky každý deň vyrážame k opitým, najviac ale počas víkendov. Jeden piatok alebo
v sobotu sa nám dokonca stalo, že z ôsmich prípadov bolo sedem výjazdov k opitým. Takíto ľudia sa k nám často správajú vulgárne, sú agresívni, jednoducho, nevedia sa vpratať do kože. Úprimne poviem, že nevieme, čo s nimi. Pokiaľ nemá takýto človek známky úrazu, resp. je pri vedomí, tak ho nechávame na mieste, kde sme ho našli. To ale neplatí v zime, v takýchto prípadoch, ho odvážame do nemocnice. Záchytky by nám pomohli, aj keď viem, že ich financovanie bude zložité. Nie som si celkom istá, či to dokážu mestá utiahnuť.“
Záchranári odvážajú opitých ľudí na oddelenie pohotovostného príjmu Martinskej fakultnej nemocnice. Za mesiac je ich minimálne tridsať. Väčšinou ide o tých istých ľudí, možno o nich povedať, že sú to staré známe firmy. Primárka Mária Košteková, ale nielen ona, si s nimi už čosi prežila. „Záchytky by možno pomohli, ale len za predpokladu, že v nich bude zabezpečená stopercentná odborná starostlivosť. Rozhodne to nemôže fungovať tak, že na zá-chytke opitého uložia niekde na posteľ a nechajú ho tam vyspať sa. Takíto ľudia nemôžu zostať bez dozoru, to by bolo veľmi riskantné. Otázkou je aj to, či by v takýchto zariadeniach mohli pracovať ženy, lebo opití jedinci sa správajú veľmi agresívne, ťažko sa dajú zvládnuť,“ po-
vzdychne si Mária Košteková.
ROMAM KOPKA