Článok pokračuje pod video reklamou
Z naznačeného uhla pohľadu vnímali organizátori Martinskej literárnej jari spomínaný program aj ako skromné pripomenutie si blížiaceho sa 40. výročia okupácie Československa spojeneckými vojskami Varšavskej zmluvy. Tejto línii preto, prirodzene, zodpovedal výber účinkujúcich – tak zo slovenskej, ako i z českej strany. Spisovateľ a historik Petr Placák prišiel do Martina ako čerstvý laureát prestížnej českej ceny Magnesia litera za úspešnú, autobiograficky koncipovanú knihu Fízl. Práve toto dielo najviac rezonovalo v rozprávaní charizmatického autora, ktorý sa v 80. rokoch minulého storočia zaradil medzi kľúčové postavy pražského literárneho undergroundu; okrem iného napríklad založil disidentské združenie České děti, ktoré hlásalo návrat k tradíciám mnonarchie, a istý čas hral v skupine The Plastic People of the Universe.
Ďalší hosť spoza rieky Moravy, hudobník, básnik, výtvarník, disident a emigrant Pavel Zajíček bol členom legendárnej českej skupiny DG 307, pričom písal texty aj pre The Plastic People of the Universe. Jeho rozprávanie sa nieslo v znamení citlivého ozrejmovania atmosféry neoficiálnej kultúry v 70. rokoch, na ktorej sa P. Zajíček významným spôsobom podieľal.
Slovenskú stranu v rámci programu zastupovali básnik, spisovateľ, vydavateľ samizdatovej časopiseckej a knižnej produkcie Oleg Pastier spolu s renomovaným prekladateľom a všestranným tvorcom Karolom Chmelom. Obaja menovaní si taktiež zaspomínali na nedávnu minulosť a na rôzne osobnosti, ktoré výdatne okysličovali súveký slovenský neoficálny kultúrny a umelecký kontext.
Scenárista, režisér a moderátor programu v jednej osobe Boris Kršňák plynule, dynamicky a so šarmom sebe vlastným posúval rozprávanie účinkujúcich, ktoré v nijakom prípade neuviazlo v stereotypných vlnách nostalgie a reminiscencií na nedávnu minulosť. Práve naopak, autorské čítanie spomínaných hostí sa okrem reflexie univerzálnych tém vyznačovalo aj vtipným glosovaním dobových pomerov a reálií. Toto glosovanie potom vďaka B. Kršňákovi harmonicky skončilo v našej horúcej realite.
Pôsobivé hudobno-spevácke vstupy v interpretácii Martina Chrobáka a Sama Smetanu (išlo prevažne o zhudobnené texty niektorých zvolenských a detvianskych básnikov) kongeniálne prispeli k umocneniu celkového vyznenia programu, ktorý musel uspokojiť aj toho najnáročnejšie priaznivca dobrej literatúry a jej rozmanitých podôb.
PETER CABADAJ
