Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Ján Midžiak z Vrútok ako prvý Slovák bádal v krajine pyramíd

JÁN MIDŽIAK (76) je prvý Slovák, ktorý v 60. rokoch študoval v Prahe egyptológiu. Diplom z nej však dostal až o takmer 40 rokov neskôr. Vtedajší režim mu najprv venovať sa krajine faraónov dovolil, potom mu túto lásku zakázal.


Najvzácnejšia je mištička pre mŕtveho
Vo vrútockom byte žije sám so spomienkami na svet pyramíd a prastarých tajomstiev. Pripomína mu ich kráľovná Nefertiti z obrazu, mušle zo Stredozemného mora, sošky faraónov, sfíng a množstvo fotografií z jeho archeologických výprav do Egypta. Najvzácnejšia z trofejí je však maličká hlinená mištička, ktorá má viac ako štyritisíc rokov. „Našli sme ju v hrobe zámožného muža. Starí Egypťania verili, že ich duša žije aj po smrti a potrebuje sa nasýtiť. Preto do hrobu dávali nádoby na jedlo,“ vysvetlil Ján Midžiak, ktorý v šesťdesiatych rokoch navštívil Egypt trikrát. Raz Káhiru a dvakrát Núbiu v čase, keď ju mali zaplaviť novou Asuánskou priehradou. Obyvatelia desiatok malých dediniek sa odsťahovali do horného Egypta a ich obydlia a územie osídlili archeológovia a egyptológovia, aby z nich v rámci záchrany pre UNESCO vydolovali to, čo zanechali predkovia pred tisíckami rokov. „Zameriavali sme sa na skalné rytiny, na ktoré som sa počas štúdia špecializoval. Mali sme ich dokumentovať pred tým, než ich navždy zaplaví voda. Našli sme vyše päťtisíc skalných rytín, 180 nápisov a niekoľko hrobiek, ktoré boli pre vedu prínosom. Rytina slona nám napríklad potvrdila, že pred tisíckami rokov v Egypte nebola púšť... Aj takéto poznatky sa vďaka našim expedíciám dostali do kníh,“ popýšil sa 76-ročný Vrútočan.
Vzácny arabčinár
Do Vrútok, mesta svojho detstva, sa vrátil len nedávno. Takmer celý život prežil v Prahe, kam ako študent filozofickej fakulty v Bratislave odišiel kvôli lukratívnej ponuke. Z pražskej Karlovej univerzity mala výprava egyptológov v roku 1963 odísť do egyptskej Núbie, no potrebovali tlmočníka. Ján Midžiak bol pre nich ako stvorený – ku krajine faraónov mal osobne blízko, členstvo v strane mu povoľovalo prekročiť hranice domoviny a ako jeden z mála v Československu ovládal arabčinu. „Keď som šiel študovať na vysokú školu, kamarát ma nahovoril na arabčinu, lebo vraj francúzštinárov, nemčinárov, ruštinárov či angličtinárov je dosť. Ako arabčinári budeme vzácnejší,“ zasmial sa. A naozaj. Dekan pražskej fakulty mu zabezpečil v Prahe štipendium, ubytovanie, prácu v ústave egyptológie i prestup na tamojšie štúdium arabčiny... Ján Midžiak kvôli ponuke odišiel z bratislavskej univerzity a čakal, kedy sa ozvú z Prahy. Lenže oni sa neozývali... „Zavolal som im teda ja a dekan sa mi ospravedlnil, že mi zabudli oznámiť, že počet členov expedície bol obmedzený a moje miesto do Egypta napokon dostal fotograf. Keďže som z mojej školy kvôli nim odišiel, navrhol mi, aby som predsa len prišiel do Prahy. V ten semester profesor Zbyněk Žába otváral ročník egyptológie a keďže ju zatiaľ žiaden Slovák neštudoval, bol ochotný ma vziať bez prijímačiek. A tak som sa stal prvým Slovákom študujúcim egyptológiu,“ pokrčil plecami nad spletitými cestami osudu.
Nechcel byť uprednostnený
Vďaka nim v šestdesiatych rokoch kráčal po zemi jednej z najstarších pravlastí ľudstva. Vlastne, dopomohlo mu k tomu aj členstvo v strane. „Profesor Žába si ma obľúbil. Zamestnal ma v ústave ako svojho pomocníka a ako jedinému zo štyroch študentov v ročníku mi tykal. Požiadal ma, aby som zostavil rebríček spolužiakov, z ktorých dvaja s ním mali vyraziť na expedíciu do Núbie. Seba som dal na posledné miesto, nechcel som byť uprednostnený, no na výbore rozhodli inak, a tak som cestoval v prvej várke ja so spolužiakom, v druhej ďalší dvaja. Profesor Žába sa mi napokon priznal, že s nami dvomi bol aj tak najspokojnejší. Ďalší spolužiaci neboli fyzicky ani zdravotne zdatní absolvovať 15-kilometrové túry po horúcej púšti, radšej sedeli na našej lodi a si-tuáciu sledovali ďalekohľadom.“ Československá výprava s dvomi študentmi, profesorom, lodným kapitánom a fotografom bola jedna z deviatich z iných krajín sveta, ktoré bádali po starom území Egypťanov. Ako jediná však získala dve koncesie – povolenia ťažiť z územia isté bohatstvo a ako jediná mala zabezpečené letné expedície štyri roky po sebe. „Chodili sme do Núbie v čase najväčších horúčav a v čase, keď vypúšťali starú Asuánsku priehradu. V povetrí poletovali moskyty, pred ktorými sme sa v noci skrývali, aby nás nepoštípali. Spávali sme na lodi pod holým nebom a pod sieťkami,“ zaspomínal si.
Z milosti do nemilosti
Svoje spomienky na Egypt a skúsenosti nikdy ako egyptológ naplno vedecky nezúžitkoval. Krátko ich využíval v ústave egyptológie na pražskej univerzite, v roku 2002 o období pred zaplavením Núbie rozprával v Bratislave na výstave Cesty k Nílu, bratislavskému egyptologickému pracovisku pri SAV daroval svoje negatívy a so spomienkami sa delí na požiadanie pri besedách. Egypt viac nenavštívil, arabčinu zabudol... Minulý režim, ktorý mu k štúdiu pomohol, sa mu obrátil v roku 1968 chrbtom. „Pracoval som externe ako hlásateľ v Československom rozhlase, ktorý nesúhlasil s príchodom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Všetci sme prišli o zamestnanie. Vyhodili ma z ústavu i zo školy. Práve som písal záverečnú prácu, čakal na titul... Žiaľ, dočkal som sa ho dodatočne až po nežnej revolúcii, keď som bol takmer na dôchodku a nemal ho ako využiť,“ povedal bez náznaku smútku či ľútosti. Hoci ľutovať mal za čím. Z nádejného egyptológa sa stal obyčajný človek s kádrovým posudkom, kvôli ktorému sa pretĺkal viacerými zamestnaniami.
Díler pre Dalibora Jandu
Život „politického“ vyhnanca sa začal pre Jána Midžiaka v Lucerne na technickom oddelení, odkiaľ ho po troch rokoch prepustili. Keď vychádzal z dvier bledý, všimol si ho vedúci kamenárov, ktorí pred Lucernou kládli chodník. Oslovil ho a ponúkol prácu skladníka s vyššou mzdou. Aby mu ju mohol platiť stále, musel študovať strednú kamenársku priemyslovku. V roku 1977 Jána Midžiaka ako 45-ročného operovali na žalúdok, kvôli čomu odišiel na ročný invalidný dôchodok. Keď sa vyliečil, zamestnal sa ako šatniar v Paláci kultúry, neskôr na recepcii hotela. Keďže aj tu ho prenasledoval tieň kádrového posudku, našiel si prácu na zimnom štadióne Štvanica ako rolbár na úpravu ľadu. Pretože bol háklivý na chlad, urobil si kurz na strojníka chladiarenských zariadení a vyrábal v strojovni v teple ľad. Nežná revolúcia ho zastihla už na poste zástupcu vedúceho. Využil situá-ciu, angažoval sa v Občianskom fóre, ktoré ho odporučilo na konkurz na riaditeľa reštaurácie Raja pre Prahu 4, čo ho napĺňalo. „Rehabilitovali ma, ale najviac ma tešilo, že mám konečne slušný plat,“ mávol rukou. Po dvoch rokoch Ján Midžiak odišiel do dôchodku, avšak nie oddychovať. Na vlastnom aute si privyrábal ako díler hudobného vydavateľstva Hurikán, ktoré vlastnil spevák Dalibor Janda. Pred tromi rokmi si uvedomil, že ostal v Prahe sám bez vlastnej rodiny i priateľov a rozhodol sa vrátiť do Vrútok. A viac nepracovať. Iba oddychovať a myslieť na to, čo mu z egyptského sveta vďaka strateným rokom ostalo neodkryté... ⋌(MD)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 459
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 13 820
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 174
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 042
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 225
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 385
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 836
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 938
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 777
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 757
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Už ste čítali?