Dominanta martinskej pešej zóny – futuristická budova Millenia je známa v širokom okolí. Obdivujú ju turisti, viacerí z nich vedia nájsť jej spojitosť s metropolou Turca. Pri takomto vnímaní budova, ktorá stála viac ako 45 miliónov korún, zrejme splnila svoj cieľ. Zviditeľňuje mesto.
Otázkou je, či to nie je až príliš drahá prezentácia. Horšie je to totiž s jej praktickým využitím. Reštaurácia, turisticko-informačná kancelária a verejné toalety. Nič viac v nej nenájdete. Pôvodná predstava o prezentácii najlepších podnikov a firiem či galérií sa nenaplnila. Navyše, architektonický skvost každoročne produkuje obrovskú stratu, ktorá sa za čas jeho existencie blíži k hranici 6 miliónov. Tú z hospodárskej činnosti kryje akciová spoločnosť Turiec, ktorej stopercentným vlastníkom je mesto Martin. Popravde – nič moc. Tieto peniaze by sa dali rozhodne využiť aj lepšie. Napríklad na budovanie parkovacích miest, ktorých je najmä na sídliskách nedostatok. Občan, daňový poplatník má právo byť rozhorčený. Logicky sa môže pýtať, na čo sa stavajú budovy, ktoré majú nulovú úžitkovú hodnotu? Nemali by sa stavať iba preto, aby si niekto postavil pomník...
Millenium má aj prevádzkové problémy. Najmä počas horúcich letných dní sa prehrieva, pracovať v ňom je ako za trest. Zmeniť to môže len rekonštrukcia, na ktorú ale mesto nemá peniaze. Všetkému sa mohlo predísť. Budova sa mala skolaudovať až po odskúšaní. Radšej bolo treba dvakrát merať, ako raz strihať. Takto síce máme v centre mesta objekt, ktorý sa stal stavbou roka 2003, ale osoh z neho je minimálny. Cena, ktorou sa Millenium pýši, je síce hodnotná, ale je to len slabá náplasť na všetky boľačky, ktoré už so sebou budova priniesla.
ROMAN KOPKA
Slovenská klasika – zase ktosi čosi u nás podcenil
Nie je to veru príjemný pocit, keď sa na vás zrazu vyrúti auto a vy kreslíte na asfalte možno dvadsaťmetrovú čiaru. Všetko piští a potom: TRESK!!! Túto vetu som si prežil pred niekoľkými dňami naozaj. Miesto? Križovatka v tvare Y (teda ypsilon) v Martine-Priekope, známa odbočka na konci starej časti obce smerom na most cez Turiec a potom na Žilinu.
Cestári celkom rozumne, včas pred sezónou, začali opravovať cestný most na hlavnom ťahu do Žiliny. To je v poriadku, ale zároveň už nie celkom rozumne a možno nedokonale presmerovali osobnú dopravu cez mestskú časť Priekopa. Najmä ráno, ale najviac popoludní je táto komunikácia výrazne preťažená, počet vozidiel stúpol mnohonásobne oproti bežnému stavu. Nepáči sa to ani domácim, ktorí sú mnohokrát atakovaní nezvyčajnou situáciou. Žiaľ, záujem opraviť most je nad regionálnym či miestnym záujmom. Jednoducho, musíme to vydržať. Ale všetko? Dopravné značenie je samozrejme jasné, tým sa dopraváci môžu brániť. Prednosť je vyjadrená exaktne. Majú pravdu. Až na to, že tá dopravná značka je úplne funkčná v bežnej doprave. No teraz cez mestskú časť prechádza neúmerne viac vozidiel, ktoré sú v neznámom prostredí a potom sa stane, že: „Však ja som šiel na Žilinu, tak som myslel, že som na hlavnej,“ takto reagoval vodič - vinník, ktorému nebolo jasné, ako sa všetko zomlelo, keď sa stal účastníkom dopravnej nehody.
Súvislý prúd vozidiel, uponáhľaní a vystresovaní vodiči, kraľuje nepozornosť, možno zaváhanie, neznalosť miesta a potom malý či veľký TRESK!!! Asi dva dni pred mojou nehodou som tam videl v priebehu hodiny dve havárie... Skrátka, funguje to. Kým policajti vyšetrili nehodu, minimálne desaťkrát pišťali brzdy a pneumatiky a dvakrát sa vozidlá minuli o vlas. A toto už je na zamyslenie a najmä na potrebu úpravy značenia.
Dopravná značka jednoznačne označí vinníka, ale ja tvrdím, že na situácii majú svoj podiel viny aj dopraváci. Dopravná značka s vyznačením hlavnej cesty je umiestnená takmer na hranici križovatky, čo môže byť síce technicky a legislatívne správne, ale v danej situácii úplne neprakticky. Aspoň sto metrov pred ňou by mala byť iná, oveľa väčšia a výraznejšia značka, ktorá by vodičom udrela do očí a na minimum znížila nebezpečenstvo nehody. Je tam „šesťdesiatka“, a to je 60 + 60 = 120km/h... To na smrť stačí.
JANO CÍGER