JAR NA DVA RAZY

ZAČIATKOM APRÍLA sa uskutočnila
v Martine „matičná“ Slovesná jar, tradičné podujatie o slovenskej literatúre. Len o dva týždne neskôr rozkvitla druhá, tentoraz „knižničná“ Martinská literárna jar. Zdá sa, umeleckému slovu sa na jar v Martine „jarí“. Otázka je, či naozaj a pre koho?
Na prvý pohľad je teda Martin ešte aj v súčasnosti naozaj kultúry plným centrom národnej kultúry Slovákov. Nenadarmo sa ale tiež hovorieva, že aj dobrého veľa škodí. Proti slovenskej literatúre nemáme vôbec nič, ani proti jej tvorcom, ba ani proti organizátorov. No už za jeden plný týždeň sa toho dá v programoch o slovenskej literatúre zaujímavo a invenčne predstaviť neúrekom. A čo ešte potom, ak sú tie aprílové týždne jeden po druhom dokonca dva!
No a to je práve ten súčasný problém s jarnými sviatkami slova. Jeho korene prerastajú do dneška z nedávnej minulosti, no naplno sa prejavili práve v tomto roku. Asi tak posledné desaťročie, zhruba po rozdelení Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice, matičiari na svoju Slovesnú jar spočiatku viac-menej rezignovali. Na pôde národnej knižnice sa ale našli organizátori, ktorým sa zánik stretnutí s autormi slovenskej literatúry na martinskej pôde nepozdával. A tak vznikla Martinská literárna jar. Rok od roka umelecky i obsahovo rástla a tvorivo svojím spôsobom nadviazala na tradičné sviatky slova v našom meste. No a prišla jar roku 2008 a odrazu je tu v plnej paráde opäť aj Slovesná jar. A neodbytné ale...
Martin je síce stále centrom národnej kultúry, no stále len s tým istým počtom obyvateľov. A pochopiteľne tiež iba s určitým množstvom fanúšikov literatúry. Aj na jej jarné programy môžu prísť do hľadísk kultúrnych sál len diváci v istom počte. Určite by preto bolo vhodné, keby si stretnutia so slovenskými spisovateľmi a s ich tvorbou mohli vychutnať s osobným zaujatím a najlepšie podľa vlastného výberu a času. Od gestorov programu v oboch národných inštitúciách bude prinajmenej slušné, ak sa – najlepšie už pre budúcu sezónu – dohodnú, ako ďalej s termínmi svojich martinských jarí. Domáci organizátori ani pravidelní návštevníci zo škôl tak nebudú zbytočne odkázaní na priateľské „zneužívanie“ vzájomne dobrých, dlhoročne osobne budovaných vzťahov. Konkurencia je určite dobrá vec, ak však nie je na úkor termínovej nevhodnosti programu a jej potenciálneho prijímateľa.
Zdravý rozum napovedá, že zorganizovať jeden zo sviatkov literatúry napríklad na jeseň, je vari len otázka partnerskej dohody oboch gestorov. Určite by sa tým odstránil aj ďalší súčasný háčik jarnej literárnej nadúrody - pojmový zmätok panujúci v martinskej verejnosti. Pre bežného Martinčana je jar ako jar, nerozlišuje Slovesnú od Martinskej, nanajvýš sa čuduje, že sú v kultúrnej ponuke dve. Organizátorom v Matici slovenskej ani v Slovenskej národnej knižnici by vari všetko toto nemalo byť jedno. Ak však len nepripravujú umenie pre umenie.
VLASTA KUNOVSKÁ