Piate miesto v rámci dvadsaťsedmičky je toho jasným dôkazom. Nie je to lichotivá vizitka, skôr naopak. Alarmujúce je však najmä to, že s alkoholom má skúsenosť čoraz viac mladých ľudí. Veková hranica závislosti od alkoholu sa znižuje, je absolútne nenormálne, keď len nepatrné percento žiakov a stredoškolákov nepije alkohol vôbec.
Príčiny sa ťažko hľadajú. Odbiť všetko tvrdením, že taká je doba, by asi bolo príliš zjednodušené. Odpoveď na zložitú otázku by mali hľadať predovšetkým odborníci. Až na základe ich poznatkov a analýz by potom do hry mohli vstúpiť s konkrétnou legislatívnou úpravou politici. U nás je to ale naopak. Poslanci si niečo zmyslia, možno aj s dobrým úmyslom niečo schvália a potom sa čudujú, čo spôsobili. Iniciatíva „zaslúžilých“ poslankýň Tóthovej a Muškovej má možno svoje opodstatnenie, ale mala sa premyslieť do detailov. Zákaz pitia pre mladých do 18 rokov je v poriadku, horšie je to už s niektorými ustanoveniami zákona, ktoré narobia obciam, lekárom a pedagógom veľa starostí. Bič na alkohol treba, zákon má však zmysel iba vtedy, keď sa bude dať v praxi vykonať. Ak sa nedá, je len zdrapom papiera.
Časť odborníkov napriek tomu zákon víta. Vnímajú ho ako prvý krok, ktorý by mohol pomôcť urobiť s konzumáciou alkoholu aký - taký poriadok. Všetko sa naraz nevyrieši, ale začať nejako treba. Pomôcť by však mohli aj rodičia. Tým by nemalo byť jedno ako ich deti, možno aj s fľaškou v ruke, strávia voľné chvíle. Minimálne by tak ušetrili tisícku, ktorú by mohli dostať, ak ich ratolesti policajti prichytia nasávať jeden poldecák za druhým.
ROMAN KOPKA