Kto sa presťahuje do nových bytov?

Podľa počtu 135 začatých bytov sa zdá, že dopyt po bytoch v okrese ustáva. Ešte v roku 2006 bolo novo začatých bytov 256. Túto teóriu na prvý pohľad podporujú aj reklamné pútače na odkúpenie rozostavaných bytov v Martine. Krátke zamyslenie stačí na konštatovanie, že trh sa nasýtil bytmi vyššieho štandardu, a tým vyčerpal záujem majetnejších vrstiev.
Ako je to so záujmom o byty tej skupiny obyvateľstva, ktorá má nižšie príjmy? Podľa odborných odhadov 65 až 70 percent ľudí zo skupiny ekonomicky činného obyvateľstva má príjem nižší ako je priemerná mzda v hospodárstve. Aj bez marketingového prieskumu možno vysloviť predpoklad, že v tejto skupine sa nachádza veľké množstvo záujemcov o byt. Pre investorov sú to potenciálni klienti. Lenže ich finančné možnosti sú také obmedzené, že nemajú na zakúpenie nového bytu s bežným vybavením dostatok financií. Do bytov štvrtej, tretej kategórie už asi nebudú chcieť ísť. Radšej sa budú tiesniť s rodičmi, so súrodencami v tzv. králikárňach, ale so štandardom bytu prvej kategórie.
V tejto situácii zámer zahraničného investora o výstavbu nového sídliska v Martine stojí jednou nohou na zemi (dopyt po bytoch) a jednou vo vzduchu (kde vezmú záujemcovia o byt finančné prostriedky). Vedenie mesta má pochopiteľný zá-
ujem o rozvoj mesta, preto zámer výstavby bytov všemožne podporuje. Je predpoklad, že Martin bude atraktívny pre ďalšie investície, ktoré budú potrebovať pracovnú silu. Tak ako tomu bolo v minulosti, tak aj teraz je predpoklad, že voľné byty pritiahnu do mesta predovšetkým mladú generáciu usilujúcu sa o svoje ekonomické uplatnenie. Znovu však vyvstane problém, kde vezme prostriedky na zakúpenie novopostavených bytov. Pôjde predovšetkým o skupinu tzv. koordinátorov výroby, po starom manuálnych robotníkov, ktorí ani pri celoštátnej priemernej mzde nedokážu hradiť hypotéku a svoje bežné životné náklady.
V minulosti vyspelejšie štáty prostredníctvom samosprávy stavali pre túto skupinu tzv. sociálne byty, v našom bežnom bytovom štandarde. Po niekoľkých rokoch ich opúšťala a už pracovne ukotvená si kupovala vlastné bývanie. U nás sa takýto medzistupeň nechystá. Rýchlo sa tak prejaví úspešnosť alebo neúspešnosť zámeru stavať byty. Pre investora to bude o to ťažšie, že nebude mať žiadny vplyv na to, aké spoločnosti prídu do Martina, aká bude ich mzdová politika a v neposlednom rade po zlyhaní hypotekárneho trhu v USA aká opatrná bude politika bankových domov pri poskytovaní hypotekárnych úverov. Výsledkom týchto vplyvov môžu byť osamotené bytové domy v poli alebo aj pekný obytný súbor. Prikláňam sa k názoru, že prvé roky to budú tie dva, tri domy a postupne so zvyšujúcou sa životnou úrovňou v priebehu desiatich, pätnástich rokov celý súbor. Otázkou ostáva, či tu bude investor ochotný pôsobiť počas takého dlhého času. V okrese Turčianske Teplice bolo v roku 2007 dokončených deväť bytov, čo oproti 73 v roku 2006 predstavuje značný rozdiel. Išlo o byty v rodinných domoch. V jednom prípade trojizbový dom, v štyroch štvorizbový domy a v štyroch prípadoch o domy s päť a viac izbami. Podľa novozačatých bytov sa situácia v tomto okrese až tak nehorší. V roku 2006 bolo začatých 15 bytov, v roku 2007 sa začalo s výstavbou 24 bytov.

JOZEF KERÁČIK