Článok pokračuje pod video reklamou
O slovenských autoroch žijúcich na Slovensku sa učíme v škole, o tých v zahraničí učebnice mlčia. Preto SNK pozvala do Martina Imricha Fuhla, Juraja Antala Dolnozemského, Alexandra Kormoša, Michala Hrivnáka a Gregora Papučka, ktorí svoju tvorbu nielen predstavili, ale ju aj SNK v knižnej podobe pre svojich čitateľov venovali. Píšu v slovenskom jazyku, aby ho v slovenských dedinách udržali živý. No ako povedali, podmienky nemajú až také vyhovujúce. Slovenské vydavateľstvá ich rukopisy ignorujú.
„V zásuvke mám odložený rukopis básní pre deti. Sedemkrát som žiadal o vydanie, no nevyhoveli mi,“ predostrel jeden z príkladov Alexander Kormoš, ku ktorému sa pridali s rovnakými skúsenosťami aj ďalší autori. „Odmietam byť menejcenný preto, že žijem za hranicami. Ak píšem kvalitne, je jedno, kde žijem,“ bránil sa Imrich Fuhl, najmladší z umeleckej rodiny. Okruh ich čitateľov sa pritom čoraz viac zužuje, pretože ich pomaďarčujú domáce školy. Samotní autori sa však tomu bránia a snažia sa svoje publikum pred maďarizáciou chrániť. Alexander Kormoš vydával pred rokmi literárno-kultúrny časopis pre rodákov SME, ktorý má viac prekladov.
Jeden z najaktívnejších je Gregor Papuček, o ktorom hovoria, že píše básne ako motyku – nemá byť len pekná, ale musí byť užitočná. Práve ňou sa snaží prekopať k slovenskému povedomiu každého rodáka, na ktorého zo všetkých strán útočí Maďar. „Nielenže píšem básne, ale organizujem aj stretnutia, na ktorých našim rodákom zdôrazňujem, že nenaučiť sa maďarčinu, keď žijeme v Maďarsku, by bol nezmysel. Ale hlúposť je vymeniť ju za slovenčinu. Veď maďarsky sa dohovoríme iba v Maďarsku, kým slovenčinou v mnohých slovanských krajinách,“ vysvetlil a priznal, že v Mlynkách, slovenskej obci, v ktorej žije, je citeľná maďarizácia. „Tá tu vždy bola i bude. Napríklad u nás neexistuje slovenská škola, slovenčina sa vyučuje iba 4 hodiny a aj to ako cudzí jazyk. Takto sa materinský jazyk udržať nedá. Nemáme ani kostoly, vo všetkých sú maďarskí farári. Ak my na Slovensku môžeme zriadiť a tolerovať maďarskú školu s vyučovacím jazykom maďarským, prečo by to nemohlo fungovať aj naopak?“ kladie si otázku Papuček.
(MD)
