Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky
POĽNOHOSPODÁRSTVU NIELEN V TURCI CHÝBAJÚ MLADÍ A VZDELANÍ ĽUDIA

Na poli robia aj s „kompjutrami“

Poľnohospodárske podniky v Turci majú problém nájsť pracovníkov pre manuálnu prácu v živočíšnej alebo rastlinnej výrobe.

Poľnohospodárstvu nielen v Turci chýbajú mladí a vzdelaní ľudia
Chýbajú im najmä mladí, odborne vzdelaní ľudia. Poľnohospodárski manažéri v Turci, s ktorými sme hovorili, odhadli útlm poľnohospodárskej produkcie v našom regióne po roku 1989 na 40 percent. „Keďže poľnohospodárstvo je sezónna výroba, cez leto by sme uživili dve stovky ľudí a cez zimu len desatinu z nich. Problémom je stabilizovať pracovníkov. Mladí ľudia nie sú ochotní dva mesiace pracovať za veľa peňazí a potom ich celý rok dostávať málo. V priebehu desiatich až jedenástich rokov sme znížili počet ľudí o polovicu. Kedysi sme stavali družstevné byty, teraz sme ich darovali, lebo nie sme schopní do nich investovať. A kvalifikovaných mladých ľudí nedokážeme zaplatiť,“ načrtol problém predseda PD Sklabiňa Ján Jesenský.

Skryť Vypnúť reklamu

Vidly a lopaty nepotrebujú
V AFG Turčianske Teplice sa podarilo zamestnať mladých ľudí alebo pracovníkov v strednom veku v živočíšnej výrobe. Štyri dojičky s primeraným vzdelaním majú okolo trid-siatky. „Túto prácu si vybrali preto, lebo robia za primeraný zárobok a nemusia do práce cestovať. V súčasnosti práca v poľnohospodárstve už nie je o vidlách s lopatou, ale o moderných strojoch, ktoré môžu zaujať. Vstávanie o tretej ráno a práca od štvrtej nie je už až taký problém. Dojičky nemusia pracovať 365 dní v roku, lebo podnik má dobre zabezpečené striedanie zamestnancov. Traktoristi a kombajnisti pracujú na špičkových strojoch vybavených počítačom,“ povedal nám ekonóm Jozef Knieteľ. Aj on ale potvrdil, že je problém nájsť vzdelaných odborníkov, ktorí s takýmito strojmi dokážu pracovať. Naučia sa to ale aj šikovní ľudia v strednom veku. Predsedníčka PD Gader Blatnica Zlatica Holubová nám povedala, že v ich družstve obsluhujú stroje vybavené počítačmi aj päťdesiatnici a ide im to veľmi dobre.
Manažéri poľnohospodár-skych firiem v Turci ale zápasia so všeobecným nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl. Hovorili sme so siedmimi z nich, ale ani jeden si nespomenul na absolventa poľnohospodárskej školy, ktorého by prijímali počas posledných rokov. „Máme zriadené učňovské stredisko, mnohí mladí ľudia si v ňom spravia vodičský preukaz, ale tí lepší z nich od nás odchádzajú a idú pracovať ako vodiči kamiónov,“ povedal nám riaditeľ AFG Turčianske Teplice a predseda Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Vojtech Pekárik.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď modernizujú, musia prepúšťať
Nová technika prináša so sebou aj rušenie pracovných miest. Nie je možné, aby sa zavádzaním špičkových technológií počet pracovníkov v poľnohospodárstve zvyšoval. „Čo pred osemnástimi rokmi robilo dvanásť ľudí, teraz urobia dvaja. V našej dojárni pracovalo 36 ľudí, teraz na ňu stačia štyri ženy, pritom nadoja viac mlie-ka,“ spomenul konkrétny prípad J. Jesenský.
Kombajn za 12 miliónov korún s počítačom dokáže obsluhovať iba vzdelaný človek, ktorý má k takejto práci vzťah. Technicky to dokážu, vrátane údržby, zvládnuť aj „učňováci“ a špeciálne opravy a údržbu urobia servisy. Pri odhaľovaní príčin týchto problémov sme zistili, že v poľnohospodárstve sa neoplatí zvyšovať zamestnanosť, na-opak, treba ju znížiť. Poľno-hospodársku produkciu môžu pritom družstvá doplniť rôznymi službami a agroturistikou, ale zvýšiť by sa mala najmä priemerná mzda v rezorte, ktorá je v rebríčku štatistík slovenského hospodárstva tretia od konca. Naviac, tento výsledok je skreslený. Pri prepočte na mzdu zarobenú za hodinu práce je v porovnaní s priemernou mzdou na Slovensku iba polovičná.
Napríklad kombajnisti zarobia dobre iba počas žatvy. Ak družstvo „vyfakturuje“ za hektár 1 800 korún a dvaja kombajnisti dostanú z tejto sumy desať percent a dokážu zožať 25 hektárov denne, každý z nich si zaro-
bí za tento čas približne 2000 korún. Podobné je to pri jarných sejbách. Treba si však uvedomiť, že títo pracovníci robia aj v sobotu a nedeľu, čo „nevonia“ hocikomu.
Problém sezónnosti poľno-hospodárskych prác ale musia riešiť všetky vyspelé Európske krajiny. „Priemerná mzda v našom podniku je 17 tisíc korún, čo je v porovnaní so slovenským priemerom v poľnohospodárstve mierny nadpriemer, ale je približne o dve tisícky nižšia ako celoslovenský priemer v národnom hospodárstve,“ povedal nám J. Jesenský.

Skryť Vypnúť reklamu

Diery zaplátali dôchodcami
Na nábor na sezónne práce v Turci reagujú najmä nezamestnaní a dôchodcovia. Podľa V. Pekárika je problém nájsť ľudí, ktorí sú ochotní zbierať kamene. Najčastejšie to robia odsúdení alebo školáci. Táto práca je pritom veľmi dôležitá, pretože kamene poškodzujú pri siatí a zbere úrody drahú techniku. Základným problémom v turčianskom, ale aj v celom slovenskom poľnohospodárstve sú neporovnateľne nižšie dotácie (čiže štátne platby na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy) ako v okolitých kraji-nách EÚ.
Preto napríklad české poľnohospodárstvo vytvorilo v porovnaní so slovenským až 25-násobný zisk. Na Slovensku bola spomínaná dotácia na hektár pôdy 2 350 korún, ale v Čechách až 3,5 tisícky.
„V slovenskom poľnoho-spodárstve sa musí stať realitou priemerný plat 30 tisíc korún, inak túto prácu nebude mať kto robiť. Alebo slovenské poľnohospodárstvo prevezmú Dáni, čo sa už teraz deje pri chove ošípaných. Ani naše deti nechcú ísť pracovať do poľnohospodárskej výroby, keď vidia, že iní sa rekreujú a my sme na poli,“ dodal Bohumír Sumka, predseda PD Belá-Dulice.
Podobne, ako je to u podnikov v iných rezortoch, existujú dobré a slabšie družstvá. Podľa odborníkov, slabšie zákonite skrachujú. Napríklad kvalifikovaný zvárač na družstve nezarobí v priemere viac ako 100 korún za hodinu a za takmer rovnakú prácu dostanú v automobilke za odrobenú hodinu 150 až 180 korún. Ani s poľnohospodárskym školstvom to nevyzerá ružovo. Poľnohospodárske školy sú na chvoste záujmu žiakov. V minulosti podniky zaplatili školám, aby pre nich pripravili absolventov, ale teraz si to nemôžu dovoliť.
Odrádza skoré vstávanie
Predsedníčka PD Dražkovce Anna Staňová nám povedala, že nedostatok dojičiek pociťujú najmä počas letnej sezóny.

Záujemkyne odrádza najmä to, že musia skoro vstávať. Druhým problémom je, že nemajú vzťah k zvieratám a pri tejto práci nevydržia. Niektoré záujemkyne o prácu dojičky dokonca nikdy nevideli živú kravu. Ingrid Kuštárová pracuje ako dojička v PD Dražkovce už osem rokov, hoci vyštudovala za knihovníčku. Do práce dochádza z Martina vlastným autom. „Zo začiatku mi skoré vstávanie prekážalo, ale zvykla som si. Mám rada zvieratá, preto som pri tejto práci zostala,“ dodala. Denne podojí dva razy 30 až 40 kráv. Dohromady jej to trvá šesť až osem hodín.
Elena Petrovičová pracuje ako dojička už 26 rokov. Kvôli deťom si našla prácu doma v Dražkoviach a zapáčila jej. Jej spolupracovníčka Viera Rosenbergová nám povedala, že najskôr robila predavačku v papiernictve, ale zvykla si aj na robotu v maštali. Neprekáža jej ani skoré vstávanie a práca cez víkendy. Sklabinské družstvo sa chystá kúpiť pojazdnú dojáreň, s ktorou už majú dobré skúsenosti na Liptove. „Zvýši sa ňou hygiena a dojenie bude ľahšie. Táto robota bude vhodná aj pre ženy,“ povedal nám bača salaša pri Záborí Pavol Jesenský.
V súčasnosti pracuje na salaši iba s mužmi. Jeden je miestny a traja sú z Liptova. Doja dva razy denne 493 oviec, čo trvá tri hodiny ráno a rovnaký čas podvečer. Ráno vstávame dvadsať minút po tretej hodine, prvé dojenie končíme ráno o siedmej a večer končíme s prácou po druhom dojení o desiatej. Pavol Jesenský robí na salaši už 16 rokov. Preorientoval sa z mechanizácie k ovčiarstvu. Má rád ovečky, prírodu a táto práca mu prirástla k srdcu.
Spracovali: BRAŇO GREGOR,
MIROSLAVA DÍREROVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  5. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  6. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  7. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  8. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  2. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  3. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  5. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  6. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  8. Budúcnosť M&A v Európe
  9. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  10. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 24 808
  2. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 20 572
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 460
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 974
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 681
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 583
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 245
  8. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 026
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 019
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 873
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vzdelávať namiesto zaúčať

Spoločnosť VIENA INTERNATIONAL s.r.o. sa pokúsila rozbehnúť odvážny projekt.

Školiace stredisko spoločnosti VIENA INTERNATIONAL s.r.o.

Samo Hlavaj môže skompletizovať šampionátový hetrik

Slovenská reprezentačná dvadsiatka sa na juniorský svetový šampionát bude pripravovať v izolovanom kempe vo Zvolene. Pozvánku dostal i brankár Samuel Hlavaj.

Zverenci Róberta Petrovického odštartujú prípravu na šampionát počas posledného novembrového dňa.

Zber lístia v Martine

Lístie sa vyzbiera ešte na štyroch sídliskách.

Ilustračné foto.

VII. ročník Kolokvia turistických informačných centier Slovenskej republiky

Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou COVID-19 sa kolokvium konalo formou moderovaných rozhovorov s odborníkmi z praxe, ktoré sprístupnili na internete.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Už ste čítali?