Obaja ste sa objavili v tanečných súťažiach. Tancujete aj súkromne?
- Tancujeme spolu aj doma, ale tú povestnú dvíhačku, ktorá mala úspech v Mexiku, radšej neskúšame... Zostavili sme si vlastnú choreografiu, ale takú komickú, lebo sa ľúbime zabávať. Vyplávame z obývačky valčíkom, do kuchyne vtancujeme walzom a skončíme s rock and rollom v spálni (smiech).
Kto z vás dvoch je lepší tanečník?
- Každý tvrdí, že Paťo. Myslí si to aj on, ale ja si zas myslím, že tancujem lepšie ja (smiech). V prístupe k tancu sme rozdielni. Ja som skôr živelný tanečník, milujem hudbu, milujem sa odviazať. Paťo je typ, ktorý sa dokáže naučiť choreografie, je precízny.
A čo disko na večierkoch?
- Som aj na tento druh tanca, dokážem sa odviazať. Paťo nie, ten je skôr na vážnejšie tance. Je ich prezentátor.
Máte aj iné spoločné záľuby s Paťom okrem tancovania?
- Samozrejme. Milujeme chalupárčenie. Kúpili sme si chalupu a tam trávime veľmi radi čas. Sme obaja dobrodružné povahy a chystáme sa cez prázdniny niečo podniknúť.
Nedávno ste v Martine moderovali Dni mesta, ktoré odštartovali druhé kolo kandidatúry EHMK 2013. Čo si myslíte, že zaváži pri kandidatúre Martina?
- Myslím, že ľudia. Ak dá niekto do niečoho srdce, odrazí sa to - aj v kultúre. I keď viem, že kandidujú aj iné mestá, povedali sme si, že podporíme práve Martin.
Čím vás toto mesto prekvapuje?
- Martin mi je sympatický, je tu krásne prostredie, ktoré poznám aj z detstva. Žil tu brat môjho starého otca a mám naňho krásnu spomienku. Keď som mala desať rokov a prišla som sem - do Martina, spomínam si na jeho kurín pre sliepky. Keď sliepka vysedela vajce, skotúľalo sa do inej miestnosti. Tak ma to fascinovalo, že som kvôli tomu musela prísť k vám asi trikrát a pozrieť sa na to. Často sme chodili aj lyžovať na Hole. Príroda ma teda už neprekvapuje, ale skôr ľudia. Hovorí sa, že čím ďalej od Bratislavy, tým sú ľudia príjemnejší. Martinčania vedia urobiť atmosféru, odviazať sa, chytiť sa. Nie sú otrávení ako Bratislavčania. Radi sa zabávajú a vedia oceniť kreácie svojich rodákov.
Hovoria o vás, že ste odmeraná, držíte si od ľudí odstup. Martin vás však zažil úplne inú...
- To je ten predsudok, ktorý o mne neplatí, lebo ja mám veľmi rada ľudí. Nedávam si čierne okuliare a nechodím po meste tak, aby ma nikto nespoznal. Som rada, že nás dokážu ľudia oceniť, lebo tú televíznu prácu robíme pre nich. O to viac som rada, keď ma zastavia, vypýtajú si autogram a ja sa s nimi porozprávam.
Poznáme vás ako prísnu redaktorku z politických relácií. Ako vám sedí takéto, povedz-me, odviazanejšie moderovanie?
- Moderujem už roky, milujem improvizáciu. Tým, že vystupujem v politickej relácii, ľudia si ma zaškatuľkujú. Myslia si, že sa neviem ani usmiať. Lenže u mňa je to presne naopak. Politickú redaktorčinu robím preto, lebo politické témy sú mi od detstva blízke kvôli ideálom, ktoré vyznávam. Snažím sa pre ľudí z politikov vydolovať čo najviac, pričom sa samozrejme nemôžem v takej situácii usmievať.
V Martine ste vystúpili s miernou zmenou imidžu – skrátili ste si vlasy. Nový účes je vraj predzvesťou novej známosti. Je to tak aj u vás?
- (Smiech) Áno, hovorí sa to tak, ale v mojom prípade to neplatí. Jednoducho som potrebovala zmenu. Každý ju vníma pozitívne, aj Paťo. Ja túto zmenu ani veľmi nepociťujem, skrátenie vlasov si ani neuvedomujem a ani nie sú novinkou. Istý čas som nosila krátke vlasy. ⋌(MD)