PAVOL KOPP a IVAN NÉMETHY už pekných pár rôčkov patria k sebe. Spojila ich
spoločná láska - športová streľba. Užo niekoľko týždňov spolu odcestujú na olympiádu do Pekingu. Najmä pre Pavla to bude premiérová skúsenosť. Už takmer 12 rokov tvoríte nerozlučnú dvojicu. Ako ste sa vlastne stretli?
I. N. - Pavla mi odporučil Ján Zemko, ktorý sa v Martine venuje streleckým talentom. Dostal som od neho avízo, že sa z Pavla črtá dobrý strelec. Začlenil som ho do svojej streleckej skupiny a začali sme spolu trénovať. Postupne nasával čoraz viac informácií o streľbe, možno povedať, že sa jeho talent rozvíjal. Dokonca až tak, že po piatich mesiacoch našej spolupráce skončil v kategórii juniorov na treťom mieste, pričom v súťaži družstiev prispel k zlatej medaile. Bol to velmi pekný štart, na ktorý sa len tak nezabudne.
Čo vás na Pavlovi najviac zaujalo?
I. N. - Najmä to, že má obrovskú chuť pracovať a zdokonaľovať sa. Je to jedna z vlasností, bez ktorej by sa úspešný športovec len ťažko zaobišiel. Jednoducho, človek musí mať v sebe motor, ktorý ho k tomu ženie. Navyše, Pavol nie je len cieľavedomý, ale aj zdravo ambiciózny. Neuspokojí sa s dosiahnutým, postupnými krokmi sa snaží zdolávať prekážky a výzvy, ktorým vo svojej streleckej kariére neustále čelí.
Ste spolu skoro dvanásť rokov? Neleziete si občas na nervy, nechytila vás ponorková choroba ?
P. K. - Možno to vyznie čudne, ale za celý ten čas sme ani len príznaky ponorkovej choroby nepocítili. Naša spolupráca je fajn, doposiaľ všetko klape tak, ako má.
I. N. - Obidvaja máme pokojnú povahu, nie sme konfliktné typy. V tomto smere sú pre nás pozitívnym vzorom bratia Pospíšilovci, ktorí dlhé roky mali jedného trénera. Ak oni dokázali 25 rokov existovať v trojici, tak prečo by sme to nedokázali aj my dvaja (s úsmevom).
Možno sa to nezdá, ale streľba je zrejme náročná disciplína. Čo všetko vyžaduje?
P. K. - Určite to nie je len o tom, že niekto príde na strelnicu, vytiahne pištoľ a strieľa. Musím, rovnako ako iní športovci, absolvovať pomerne tvrdú prípravu. Potím sa v posilňovni, ale aj behaním v prírode. Kondícia je aj pri streľbe dôležitá, bez nej sa vám trasie ruka, nemáte šancu uspieť.
I. N. - Na začiatku prípravy sa zameriavame na objemy, veľa sa strieľa. V tejto fáze napríklad aj
„sušíme", čo v našom slangu znamená, že sa stlačí spúšť bez toho, aby sa do zásobníka vložil náboj. Postupne sa množstvo výstrelov zmenšuje, pričom sa už na tréningoch zameriavame na kvalitu a presnosť. Samozrejme, pribúdajú aj preteky. Nezúčastňujeme sa na všetkých, vyberáme si. Najlepšie je, keď ich absolvujeme po dvoch týždňoch, tento interval je ideálny, pretože strelec má čas nielen na regeneráciu, ale aj na odstránenie chýb.
Čo vo vašom prípade rozho-duje o výsledku?
P.K. - Časom som sa naučil, že o všetkom rozhoduje hlava. Technika sa dá naučiť, v tej problém nie je. Psychickú odolnosť ale nenatrénujete. Obrazne povedané, stačí, keď sa zle vyspíte a je zle.
I. N. - Ak chce byť strelec úspešný, musí mať čistú hlavu. Nemal by sa dať vyrušiť rôznymi faktormi, napríklad tým, že vedľa neho strieľa majster sveta, alebo že počasie nie je také, aké by sme si predstavovali. Pokoj je základ.
Pred dvomi rokmi ste si zabezpečili miestenku, ktorá vás oprávňuje štartovať na olympijských hrách v Pekingu. Na čo si na tomto vrcholnom podujatí trúfate, s čím by ste boli spokojný?
P. K. - Určite by som bol spokojný s umiestnením do 12. miesta, ale ak by sa mi podarilo postúpiť do finále, čiže medzi najlepších osem, tak to by už bolo super.
I. N. - Ak by Pavol skončil do 12. miesta, tak by už bol lepší ako ja. Tréner by sa podľa mňa mal vždy snažiť o to, aby bol jeho zverenec úspešnejší ako on sám.
Čo pre vás štart na olympijských hrách znamená?
P. K. - Čo vám budem hovoriť, je to vrchol mojej športovej kariéry. Na olympiádu sa teším, určite to bude neopakovateľný zážitok.
Dejisko pretekov ste si už priamo v Pekingu otestovali. Aké sú vaše dojmy?
P. K. - Mal som zo všetkého dobrý pocit. Podmienky na pretekoch boli fajn, odzrkadlilo sa to aj na mojich výkonoch. Vo vzduchovej pištoli som nastrieľal 582 bodov, lepšie som v tejto sezóne nestrieľal. Ak by som takýto výkon zopakoval na olympiáde, tak by som bol maximálne spokojný, lebo v takomto prípade by aj celkové umiestnenie asi nebolo zlé.
Kedy do Pekingu odlietate, budete mať čas na aklimatizáciu?
I. N. - Odchádzame 2. augusta, preteky sú naplánované o týždeň neskôr. Týždeň je dostattočný na aklimatizáciu, samo-zrejme budeme mať priestor aj priamo na strelnici potrénovať. Podmienky na prípravu máme dobré, v tomto smere sa nemáme na čo sťažovať.
Na olympijských hrách sa predstaví široká plejáda svetových športovcov. Budete mať možnosť aj priamo sledovať ich počínanie?
P. K. - V prvom rade sa musím koncentrovať sám na seba. Samozrejme, ak mi to čas a možnosti dovolia, tak si niektoré disciplíny nenechám ujsť. Najviac ma ale bude zaujímať samotná atmosféra olympiády, to dianie v dedine, ktoré by som si rád vychutnal. Núka sa nám príležitosť spoznať aj niekoho iného ako strelcov, úprimne poviem, že sa na to už teraz teším.
ROMAN KOPKA
