Išlo o tých šťastných 54 miest a obcí, ktorým sa podarilo 4. februára „odkliknúť si“ rezerváciu termínu na predloženie projektu na úkor stoviek tých, ktorí premeškali pár minút alebo mali pomalší internet a rezerváciu nestihli.
Z Turca sa to podarilo iba Vrútkam. Ministerstvo tento systém po tlaku médií, samospráv a politických strán zmenilo a v marci zverejnilo vyše tisíc nových termínov na registráciu. V tom čase už prvá várka žiadateľov postupne predkladala svoje projekty na formálnu kontrolu. Po tej malo nastúpiť odborné hodnotenie a nakoniec schválenie alebo zamietnutie žiadostí. Každý žiadateľ sa mal do sto dní dozvedieť, či jeho žiadosť bola alebo nebola schválená.
Hoci túto lehotu ministerstvo nedodržalo, nakoniec sme sa zoznamu schválených projektov dočkali. Je v ňom 30 schvále- ných projektov, pričom celková výška príspevkov je približne 990 miliónov korún. Bohužiaľ, Turiec vyšiel naprázdno. Napriek tomu si dovolím poďakovať sa pracovníkom Mestského úradu vo Vrútkach za ich úsilie pri opätovnom predložení projektu na zateplenie budovy základnej školy v areáli ZŠ s MŠ na Ulici Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol v r. 2004 už raz schválený, ale pre nedostatok zdrojov zaradený do neslávne známeho „zásobníka projektov“. Ešte stále nebol zverejnený zoznam neschválených projektov, takže pre Vrútočanov nádej ešte stále žije.
Zverejňovanie úspešných projektov je určite krok správnym smerom, pretože v minulom programovom období ministerstvo takéto zoznamy tajilo oveľa dlhšie. Pravda, ešte stále sa dá urobiť viac pre stransparentnenie procesu. Všetci žiadatelia o európske peniaze by sa mali dozvedieť, koľko bodov ich projekt získal v odbornom hodnotení a v prípade, že schválené projekty mali nižší počet bodov, výberová komisia by mala minimálne mať povinnosť zverejniť zdôvodnenie svojej voľby. Už vôbec si neviem predstaviť, že by komisie zasadali verejne v termínoch vopred avizovaných v médiách tak, ako to funguje napríklad v USA pri schvaľovaní federálnych grantov na dopravnú infraštruktúru.
Deväťsto deväťdesiat miliónov korún je približne 8 % z celkovej finančnej alokácie z eurofondov na túto oblasť.
Pre územie Žilinského kraja je určená alokácia na školstvo vo výške 50 881 000 eur, teda do roku 2013 by tu mohlo byť schválených nejakých 40 až 60 projektov.
Dúfajme, že Turiec si z nej dokáže odtrhnúť čo najväčšie sústo. A hlavne, že schválené projekty dokážeme aj zrealizovať tak, aby sa nestalo, že na konci programového obdobia sa budú vracať do Bruselu nevyčerpané eurá.
BRANISLAV ZACHARIDES