Kláštorčania nás majú celkom radi. Presvedčili sme sa o tom na našom výjazde v ich obci.
Najprv na nás len nesmelo pokukovali, no potom sa veru pustili s nami do reči. Najmä pani Marta Hakalová sa chcela s nami veľmi stretnúť. Najprv nás „vyhrešila“ za množstvo reklamy, ale potom len predsa dodala, že bez nej by sme to asi neu-tiahli. „Čítam všetko, od prvej po poslednú stranu. Teda okrem športu, ten mi vôbec nechýba,“ povedala, aby čo i len trošku tušila, že sa práve rozpráva so športovým redaktorom. Tomu na chvíľu zmrzol úsmev na tvári, ale nakoniec to predýchal.
„Mám pre vás aj tip. Venujte sa viac histórii, tá ľudí zaujíma. A keď pridáte aj nejaké rady pre záhradkárov alebo recepty z kuchyne, tak budete úplne skvelí. Páči sa mi aj vaša súťaž Sedem divov Turca, aj som sa zapojila. Dúfam, že sa aj tie naše kláštorské presadia.“
Výrazne k tomu napomáha aj starosta Maroš Halahiha. Bez mihnutia oka od nás kúpil 50 výtlačkov našich novín. Potom nás sprevádzal po obci a pripravil pre nás aj prekvapenie. Vedel, že naši kolegovia dostali v Mošovciach zmrzlinu, tak nás na záver pozval na pizzu. „Nebudeme sa predsa opakovať,“ povedal s úsmevom. Pri našej debate si pochvaľoval najmä komunikáciu s občanmi cez internet. „Viete, dnes sa vo všeobecnosti ľudia verejne neangažujú, ale našli si cestu, ako nám majú tlmočiť svoje názory a postre-hy. Zozbierali sme veľa nápadov, určite ich pri našej práci využijeme. Starosta sa s nami podelil aj o ďalšie poznatky. Prebrali sme spolu investičné akcie, europrojekty, športové aktivity a aj niekoľko kuriozít. Nuž, je o čom písať...
So starostom sme si počkali aj na autobus. Vystúpila z neho aj Eva Koppová. „Vaše noviny kupujeme pravidelne, už v utorok ich zháňam. Číta ich celá rodina. Prelistujem všetko, od aktuálnych vecí až po šport. Minule ma potešil rozhovor s olympionikom Pavlom Koppom, veď je to môj krstný syn.“ (KP)
Podozrivých sme rýchlo usvedčili
Pátracia akcia po našich novinách pokračovala treťou kapitolou. Stopa nás tentoraz zaviedla do Kláštora pod Znievom. To, že bola horúca, dokazuje aj skutočnosť, že sme boli úspešní hneď pri prvom kontakte s „podozrivými“.
Neprišli sme úplne vhod, nakoniec to sa od detektívov ani neočakáva. V záhrade, tak ako to na vidieku býva zvykom, sa okopávali zemiaky. Napriek tomu sme sa rozhodli vyrušiť. Na našu otázku, či niekto z prítomných má doma aktuálne vydanie našich novín, nesmelo a až po chvíľke odpovedala Marta Kozáková. „Máme ich doma, veď ich už dva roky odoberáme,“ priznala sa čiperná dôchodkyňa. „Tu ale nebývame, pomáhame susedom. Poďte k nám,“ volala nás. Prešli sme iba na druhú stranu. Pani Marta odbehla, ale po chvíľke vyšla von z domu a v rukách držala usvedčujúce noviny. „Zatykač“ sme mali pripravený, v podobe päťstokorunáčky jej ho odovzdala naša nenahraditeľná šéfka vyšetrovacieho tímu, ktorá sa inokedy z kancelárie ani nepohne, grafička Vierka Lovíšeková.
Po odovzdaní odmeny nasledoval tradičný výsluch. „Najmä teraz, keď je veľa roboty, tak mám problém si nájsť na noviny čas. Ale vždy ich aspoň prelistujem. Rada mám najmä anketu, zaujíma ma, čo vám ľudia odpovedajú. Poteší ma však aj každá zmienka o našej dedine, dosť veru o nej píšete. Samozrejme, nemôžem vynechať ani spoločenskú kroniku. Noviny sa mi celkom páčia, som s nimi spokojná,“ hodnotila pani Kozáková. Len čo dohovorila, prišiel medzi nás aj jej manžel. „Ako správny chlap, čítam predovšetkým šport. Zvedavý som najmä na futbalové výsledky, baví ma však i hokej. Chodím aj na futbal, som rád, že sa Kláštorčania pozbierali,“ teší sa Ivan Kozák.
Jeho odpovede nás uspokojili, hlavný vyšetrovateľ rozhodol, že je nevinný. Posledné minúty „výsluchu“ sme venovali pani Marte. „Potešili ste ma. Vedela som, že dnes do Kláštora prídete, veď to hlásili aj v rozhlase, ale ani vo sne mi nenapadlo, že zavítate s peniažkmi aj k nám. Zatiaľ neviem, čo si za 500 korún kúpime, ale tie sa v obchode rýchlo rozkotúľajú. Však to poznáte, čo vám budem hovoriť,“ povedala nám pri našom odchode spokojná Marta Kozáková.
(KP)