Slováci dávajú prednosť turistike pri hoteli
Horská záchranná služba (HZS) prichádza na pomoc ľuďom, ktorých zdravie alebo život je ohrozený na horách. Najčastejšie telefonujú na číslo 112 tiesňového volania integrovaného záchranného systému. Systém určenia lokality, odkiaľ ľudia privolávajú telefonicky pomoc, zatiaľ ale nefunguje ideálne. Ministerstvo vnútra už rokuje s operátormi mobilných sietí a pevných liniek, aby tento systém fungoval spoľahlivo a miesto, odkiaľ sa telefonuje pracovník dispečingu ihneď presne určil podľa mapy v počítači.
Turčianske hory spadajú do oblasti, v ktorej zasahuje prevažne HZS Veľká Fatra so sídlom v Donovaloch. Do nej patrí aj Lúčanská Malá Fatra a Kremnické vrchy. Ako nám povedal Vladimír Vítek, náčelník HZS Veľká Fatra, lokalizácia zásahu je veľmi dôležitá. V oblasti sú napríklad tri Suché vrchy na rôznych miestach a horskí záchranári v niektorých prípadoch potrebujú presne vedieť, pri ktorom z nich sa zranený turista nachádza. Niektoré informácie si záchranári od volajúceho alebo zraneného zisťujú sami, aby sa vedeli čo najrýchlejšie zorientovať. Pásmo dosahu zraneného záchranármi v oblasti Veľkej Fatry je od pätnástich minút do dvoch hodín.
Záchranári HZS Veľká Fatra sídlia aj na Martinských holiach, ale len šesť mesiacov v roku – od novembra do začiatku mája. V lete sa vyskytnú iba dva až tri prípady, keď musia zasahovať v Lúčanskej Malej Fatre. V niektorých prípadoch horskí záchranári z Turca vyrážajú na akciu aj z domu vlastným vozidlom a popri tom môže vychádzať do terénu súčasne aj záchranárska skupina z Donovál s terénnym automobilom.
Ako je to so zásahom horských záchranárov s vrtuľníkom? „Vrtuľník máme k dispozícii zo Žiliny, z Banskej Bystrice a Vysokých Tatier. Či je možný zásah v nejakej lokalite za určitého počasia, musí ale posúdiť pilot,“ vysvetľuje Vladimír Vítek.
V sobotu 31. mája skolaboval pri výstupe na Hornú lúku pri Bystričke 53-ročný Martinčan. Spomínaný muž zostal počas výstupu na Hornú lúku nejaký čas sám.
„Ideálne je, ak je v horách spolu skupinka štyroch ľudí, aby žiadny turista nezostal sám. Ak sa niekomu zo štvorice niečo stane, jeden z nich zostane s ním a dvaja odídu po pomoc. Turisti často podceňujú pitný režim, nepijú, aj keď majú so sebou dostatok tekutín. Týka sa to i školských výletov, na ktorých by dospelí sprievodcovia mali kontrolovať dodržiavanie pitného režimu. Čoraz viac sa stretávame s netrénovanými turistami, ktorí skolabujú nie-len pre dehytratáciu, ale aj preto, lebo si vyberú štvor- až šesťhodinovú náročnú túru, ktorú nezvládnu. Slovenských turistov v našich horách ubúda, ale stále k nám chodí na túry veľa ľudí z Poľska a Česka. Mnohí Slováci preferujú turistiku do 500 metrov od hotela,“ povedal Vladimír Vítek.Okrem toho sme sa od horských záchranárov dozvedeli, že v súčasnosti veľa turistov podceňuje v horách aj búrky. Počas nich by nemali kráčať po hrebeni, lebo im hrozí, že ich zasiahne blesk. Niektorí turisti sa pri túre stratia. Približne pred dvoma týždňami záchranári HZS Veľká Fatra hľadali dve Poľky v okolí Krížnej, ktoré kráčali smerom k Šturcu. Keď sa zvečerievalo, spanikárili a obávali sa, že zablúdia. Keď zatelefonovali na číslo 112, záchranári ich v priebehu trištvrte hodiny našli.
BRAŇO GREGOR