Ba i slávna klobása bola lákadlom, ktorému sa ťažko odoláva.
Rok uletel veľmi rýchlo. Dotyky a spojenia zastrešili účasť literátov materiálne aj finančne. Do Békešskej Čaby sme sa vybrali nakoniec dvaja. Ja a Milan Gonda. Prekľučkovali sme slovenské kopčeky nesúc šum dávnej domoviny našim rodákom, ktorí pred takmer tristo rokmi išli za šťastím a živobytím do Turkami vyplienenej novej vlasti. Békešská Čaba sa narodila druhý raz. Punc slovenskosti sa rokmi a nie vždy priaznivými okolnosťami už vytratil, mesto sa stalo multikultúrnym. Potreba kontaktov, nadšenie a záujem sa naplno prejavil aj na už spomínanej medzinárodnej literárnej konferencii, na ktorej pokrstili zborník zo stretnutia s názvom Wspólna droga – Közös úton – Pe drumul comun – Spoločnou cestou.
Program pokračoval návštevou knižnice a Slovenského domu, kde očakávajú väčšiu pomoc od Matice slovenskej, ale aj od slovenskej vlády. Zaujímavá bola aj návšteva Munkácsyho múzea. Videli sme tam jurtu pôvodného kočovného obyvateľstva, ale aj výborne a dokonale naaranžované expozície o živote na puste. Obdivujúc architektúru presunuli sme sa k zachovanému slovenskému domu z polovice 19. storočia. Pri vstupe do pitvora nás privítala nádherná vôňa čabianskych klobás, ktoré si len tak viseli v komíne.
Náročný deň pokračoval spoločným stretnutím v kultúrnom dome a recepciou. Tu padli temer všetky bariéry. Milan Gonda sa spoznal s bratrancom svojej školiteľky na doktorandskom štúdiu Pavlom Žibritom a ja som mu farbisto opísal, čo na Slovensku robíme a ako by sme mohli spolupracovať. Obrovský úspech malo rozprávanie o Jankovi Hraškovi. Veľké literárne stretnutie sa skončilo spoločnou návštevou miestnych kúpeľov a výmenou darčekov. Podujatie zanechalo silný dojem a je dobrým pokračovaním už historických kontaktov, ktoré sa ďalej rozvinuli. Myslím, že Martin sme predstavili veľmi dobre, presne tak, ako sa patrí na hrdého kandidáta na Európske hlavné mesto kultúry 2013.
JANO CÍGER