Článok pokračuje pod video reklamou
Dnes varí riaditeľ ŠOP,
Správy CHKO Horná Orava Róbert Trnka.
Jún je nielen mesiacom po-ľovníctva, ale aj ochrany prírody. A s tou je na Orave úzko spätý riaditeľ Štátnej ochrany prírody, Správy CHKO Horná Orava Róbert Trnka. Dnes sa ho však výnimočne nebudeme pýtať na pracovné problémy, ale na – varenie. Róbert má k jedlu - tak ako každý zdravý človek – pozitívny vzťah. V poslednom období sa však vzhľadom na svoju prácu v teréne a k nej potrebnú kondičku musel vzdať všetkého jedla po 17.00 h. Okrem zeleniny. A pomáha to. Od nového roka schudol 12 kg. Zaujímalo nás, aký má (ako ochranca prírody) vzťah k divine na tanieri. „Divinu mám veľmi rád. Aj na tanieri. Napríklad jelení guláš s cibuľou alebo diviaka s brusnicami... Prípadne ryby, najmä lipne a pstruhy potočné, ktoré si sám ulovím v oravských vodách. Za najväčšiu lahôdku však považujem dobre upravené zubáče a ostrieže. Škoda, že ich stavy minulý rok v Oravskej priehrade výrazne poklesli. A nakoniec ešte jedna moja lahôdka - huby. Najmä hubový guláš z kozákov, vyprážané rozpadavce dlabané, kremenáče a hríby. Už aby rástli!“ Pri cestách si R. Trnka jedlá nepreberá. Je bežné jedlá z jedálneho lístka. „Veľmi som si obľúbil pečenú baraninu na cesnaku s haluškami a kapustou a za tým kyslé mlieko. Vždy, keď idem z Banskej Bystrice, dám si ho v istej kolibe. A doma? Manželka varí veľmi dobre, je ťažké vyberať. Ale na jej otázku, čo chcem na obed, je najčastejšie odpoviem: Ryžu a mäso. Tie mám rád na každý spôsob. Vôbec nemusím špenát a držkovú polievku. Róbert doma nikdy nevarí. „Nemám čas, a ani to ne-
viem. Okrem rýb a praženice, ktoré ako tak viem pripraviť, som varil hádam len raz - počas vojenčiny v Karlových Varoch. Uvaril som vojakom-kamarátom tzv. oravské zemiaky podľa vlastného receptu. Všetko sa to odohralo v jeden večer v kasárňach, keď sme prišli vo veľmi dobrej nálade z vychádzky. Keďže som bol hladný, nahovoril som mazákov, aby mi zohnali všetko, čo sa dá zjesť, že im pripravím špeciálnu neskorú večeru z Oravy. Čo zohnali to som „v prísne predpísanom pomere a množstve“ použil. Prežili sme. Odvážlivci ma na druhý deň prosili, aby som opäť uvaril „oravské zemiaky“. Na už som si „presné miery“ nepamätal...“
Pstruh na masle
Potrebujeme: pstruhy, soľ, rybie korenie, hladkú múku, slaninu, cibuľu, maslo, citrón
Očistené a umyté pstruhy dobre osolíme a necháme aspoň 1 hodinu odstáť. Ako tvrdí jeden môj kamarát rybár, soli nie je nikdy dosť (beriem s rezervou). Zmiešame hladkú múku s rybím korením. Pstruhy naplníme cibuľou a slaninou (dobrá je oravská) – do 1 pstruha 2 kúsky slaniny a 2 kolieska cibule. Potom ich pokvapkáme citrónom a pečieme na miernom ohni. Dôležité je, aby chvostová plutva bola chrumkavá ako slané lupienky. Pstruhy potom polejeme roztopeným maslom a opäť mierne pokvapkáme citrónom. Zdôrazňujem, že pstruhy pečieme a podávame na stôl celé, aj s plutvami, chvostom a hlavou. Akékoľvek amputácie a kozmetické úpravy sú dehonestovaním ušľachtilosti a krásy týchto rýb.
(MP)
