Článok pokračuje pod video reklamou
S tradičnou výstavou, ktorú podporili Žilinský samosprávny kraj a mesto Martin a ktorá je súčasťou projektu kandidatúry mesta Martin na Európske hlavné mesto kultúry 2013, nás oboznámia jej organizátori – známi pestovatelia a propagátori bonsajov Rudolf Fraštia a Stanislav Talapka.
Výstava bonsajov už tradične patrí k ponuke martinského kultúrneho leta. Prečo len každé dva roky?
R. F.: Pripraviť takúto výstavu, to je veľká záťaž. V Turci pôsobia viacerí pestovatelia a priaznivci bonsajov, ktorí nám výraznejšie či sporadicky pomáhajú, no gro povinností je na nás. Každý rok by sme to nedokázali zvládnuť v takej šírke a takej kvalite, ako si predstavujeme.
S. T.: Ak hovoríme o záťaži, tak nemáme na mysli peniaze, hoci aj tie sú dôležité, ale skôr osobný čas.
Prečo to robíte?
R. F.: Možno len pre satisfakciu, že urobíme niečo, čo sa ľuďom páči, čo v nich zanechá dobrý pocit. Niekto splavuje divoké rieky, či skáče na lane, nás nabíja pozitívnymi emóciami týždeň strávený na výstave, kontakty s ľuďmi, ktorí hoci len trochu alebo úplne prepadli pestovaniu bonsajov.
S. T.: Domnievame sa, že rozvíjať skúsenosti s pestovaním bonsajov je niečo, čím posúvame naše hobby na vyššiu úroveň. Ak získame čo len jedného človeka, ktorý sa mu začne venovať, výstava splnila svoj cieľ.
Našli ste už takých?
S. T.: Výstavu si väčšinou pozrú ľudia, ktorí o bonsajoch čosi vedia, alebo k nám prídu zo zvedavosti. No mali sme aj takých návštevníkov, ktorí sa chytili. Pamätám si na jedného, denne si čosi na výstave kúpil, raz brožúrku, potom nožnice, ťahal z nás stále nové informácie. Na ňom bolo vidno, že je úplný nováčik, veľmi nás prekvapil svojím záujmom. A potom si spomínam na jedno chlapča s naširoko otvorenými očami. Prišiel s mamou, čosi porozprával a dnes nám napríklad robil plagát na výstavu. Boli sme u neho doma, ukázal nám svoje stromčeky, robí pokroky.
Čo všetko obnáša príprava takejto výstavy?
R. F.: Máme síce ročnú pauzu, ale myšlienky na to, ako má vyzerať tá budúca, začíname rozvíjať vlastne už potom, ako sa zatvoria brány aktuálnej výstavy. Našou snahou je priniesť vždy niečo nové a najmä nepodceniť propagáciu. Na tohtoročnú výstavu v Martine sme pozývali pestovateľov už na celoslovenskej výstave bonsajistov, ktorá sa koná každý rok v Nitre, už v apríli. Už v tom čase sme mali vytlačené prvé materiály s termínom a programom. Dôležité tiež je inovovať výstavu. Dnes už nestačí len ukázať stromčeky v miskách, esteticky ich naaranžovať a nič viac. Výstava potrebuje sprievodný program, lákadlá.
Čím teda prilákate návštevníkov v tomto roku?
R. F.: Získali sme pre výstavu renomovaného odborníka v tvarovaní bonsajov – Čecha Pavla Slováka. On je ťahákom našej výstavy, bude demonštrovať tvarovanie bonsajov, bude k dispozícii návštevníkom a odovzdá aj cenu za najkrajší strom výstavy, ktorý sám vyberie.
S. T.: Cenu sme dali špeciálne vyrobiť a domnievame sa, že bude aj v budúcnosti motivovať pestovateľov, aby sa prišli do Martina predviesť s tým najlepším, čo doma majú. Hoci v Martine budú okrem nás vystavovať aj bonsajisti z Trnavy, Banskej Bystrice, Topoľčian, českého Třinca, privítali by sme ešte pestrejšiu vzorku vystavovateľov z ďalších miest.
R. F.: Po prvý raz má naša výstava aj charitatívny rozmer. Dobrovoľné vstupné, ktoré vyzbierame, odovzdáme Klinike detskej chirurgie Martinskej fakultnej nemocnice.
V programe výstavy je tvorivý stôl. Čo to je?
R. F.: Ďalšia novinka. Bude pripravený pre bonsajistov, ktorí si môžu doniesť svoj stromček a tvarovať ho rovno pred očami návštevníkov. Veríme, že sa pri tomto stole nebude len pasívne pracovať či pozerať, ale že sa tu vytvorí priestor na dialóg, otázky, výmenu skúseností...
V galérii ide o tretiu výstavu, predtým ste bonsaje vystavovali aj v iných priestoroch v Martine. Máte pocit, že stále máte návštevníkom čo ponúknuť?
S. T.: Pravdaže. Pestovanie bonsajov je krásna a ušľachtilá záľuba – až umenie. A umenie možno zakaždým vnímať z iného uhla pohľadu. Na druhej strane, vždy tam stretneme ľudí, na ktorých vidno, že by sa aj zapálili pre túto záľubu a vždy nás to utvrdí v presvedčení, že asi robíme dobrú vec.
O bonsajoch sa hovorí, že majú nevyčísliteľnú hodnotu. Vedeli by ste sa svojich stromov vzdať?
S. T.: My sme vlastne zberatelia. A ktorý zberateľ sa rád zbavuje toho, čo má? V našom prípade ide predovšetkým o investíciu času. Lebo naša záľuba ani nie je až tak finančne náročná, ako je náročná na neustálu starostlivosť o stromy. Počas väčšiny roka ide vlastne o opakujúce sa činnosti spojené s klasickým bojom proti škodcom, so zalievaním či ochranou stromov pred mrazom, vlhkosťou či suchým teplom a podobne. Celú sezónu pracujeme kvôli nasledujúcemu roku. Fascinujúca je len jar, keď čakáme, čo sa vlastne na rastline prebudí, koľko pukov sa na nej objaví, vzrušujúce je rozhodovanie, ako rastlinu tvarovať, ako ju na miske aranžovať. Aj preto sa stromov neradi vzdávame, lebo práca na ich zušľachťovaní vlastne ani nemá finále.
R. F.: Strom samozrejme môže mať trhovú hodnotu. Určuje ju obchodník. Ale nás táto záľuba neživí. Neexistuje nič, kvôli čomu by som sa zriekol stromčeka, o ktorý sa starám trebárs dvadsať rokov. A ak by som niekde zbadal strom, ktorý sa mi v mysli spojí s menom konkrétneho pestovateľa, asi by som si položil otázku, čo sa mu stalo, že sa ho vzdal.⋌(VL)
