Nezúčastňujem sa na súťaži, ani na hlasovaní o Sedem divov Turca. Dovoľte mi ale zamyslieť sa nad tým, čo ma očarilo v Turci za celý môj doterajší život. Veľmi citlivo som to vnímal ako štrnásťročný po príchode do Turca zo Záhoria. Môj prvý div som zazrel v divadle v podobe monumentálnych obrazov Martina Benku. Za druhý div Turca považujem plejádu našich najlepších divadelných a filmových umelcov pôsobiacich aj odchovaných v martinskom divadle. Oskarový Jožko Kroner sa rád vracal za rybačkou do Turca. Národná umelkyňa Hana Meličková odpočíva na Národnom cintoríne... A mohol by som menovať ďalších. Tretí div som videl z chaty na Magure – bol to nezabudnuteľný pohľad na scenériu naokolo. Štvrtý div Turca citujem z Encyklopédie zeme z roku 1983. „Priekopová prepadlina je tektonická forma reliéfu medzi sústavami zlomov. Výrazné črty má Turčianska kotlina, ktorá je ohraničená a hlboko klesnutá medzi Veľkou a Malou Fatrou.“ Rovnako čarokrásny je pohľad z Holí, ktorý považujem za piaty div Turca. Raritou Turca, ktorá sa každoročne opakuje, je počasie. Keď sa medzi horami spojí niekoľko búrok, je to hotové peklo. Ranné jesenné hmly a spaľujúce poobedie... Zima, ktorá pretrváva, dokiaľ je sneh na Fatranskom Kriváni, a sneženie, ktoré už Martinčanov neprekvapí ani v máji. Toto všetko a mnohé čarokrásne jesenné západy a letné východy slnka nad Veľkou Fatrou zahŕňam do šiesteho turčianskeho divu. Siedmy div som objavil v roku 1982, keď som sa presťahoval z útrob sídliska na okraj Martina a naskytol sa mi prekrásny pohľad na Veľkú Fatru. Nespočetnekrát som túto scenériu zvýraznil na mojich obrazoch, ktoré som vtedy začal maľovať. Keď som príjemne unavený zasadol do kresla na balkóne, v podvečer sa spoza Veľkej Fatry vygúľalo obrovské nebeské teleso. Bol to mesiac v splne... – môj siedmy div.⋌ANTON SLOBODA