Napríklad početnosť rómskej populácie, jej natalita, úmrtnosť, vplyv jej zvykov na spôsob života a podobne. Ak by išlo o málo početnú skupinu obyvateľstva, nemusela by sa sledovať. Rasizmus a fašizmus ako oficiálnu ideológiu už ľudstvo zažilo, nechceme sa k nej vrátiť. Lenže tváriť sa, že v súvislosti s „iným životným štýlom časti obyvateľstva“ problémy v spoločnosti nie sú, je opačný extrém.
Slovensko je pomaly v každej hodnotiacej správe kritizované za neriešenie rómskej otázky, za prísnu imigračnú politiku, za preklasifikovávanie rasovo motivovaných útokov na iné druhy priestupkov a trestných činov, za xenofóbiu a podobné veci. Obrana oficiálnych miest je zväčša neslaná-nemastná. V minulosti Slováci už niečo podobné zažili s tzv. internacionalizmom.
Politika byť ticho, tváriť sa, že hospodárske úspechy spoločnosti vyriešia aj demografické a sociálne problémy, je zakrývanie problémov, ktoré túto spoločnosť raz dobehnú. Tak sa dnes odborníci pri potrebných analýzach a prognózach pohybujú v rovine skôr predpokladov ako reálnych čísiel. Koľko žije Rómov na Slovensku - 360 tisíc či 600 tisíc? Toľko, koľko sa ich prihlásilo k rómskej identite pri poslednom sčítaní obyvateľstva? Je vôbec potrebné poznať tento údaj?
Keby väčšina z nich žila v hodnotovom svete majority, tak nie. Lenže ako bude stúpať ich stav, tak sa budú meniť sociálne, kultúrne a hospodárske podmienky v štáte. Ako budeme pripravení na túto zmenu? Chce ju aj niekto v tejto spoločnosti komplexne riadiť? Alebo len hasiť jednotlivými opatreniami či angažovaním sa jednotlivcov? Očakávať, že nastane deň, kedy bude možné prehlásiť: To je taký istý človek ako vy alebo ja, len má inú farbu kože, je zbožným želaním.
Takýto stav by mal byť výsledkom cielenej práce štátnych zložiek sa odborníkov. Mimochodom, vie sa, koľko detí sa v roku 2007 narodilo rómskych a koľko nerómskych? Že tento údaj sa nesmie sledovať, lebo by to bola diskriminácia? Súhlasím, len o dve generácie sa bude možno musieť štátne školstvo prispôsobiť mentalite a vedomostiam rozhodujúcej skupiny žiakov. A ostatní sa budú vzdelávať kde? V súkromných školách? To sa však za diskrimináciu nebude považovať. Aj keď v skutočnosti to bude vzorová segregácia mládeže.
Rád by som vedel, čo to bude robiť so spoločnosťou v ďalšom jej vývoji.
JOZEF KERÁČIK,
poslanec MsZ v Martine