Článok pokračuje pod video reklamou
Rudolf Fraštacký sa narodil 11. 2. 1912 v Mošovciach. Ako národohospodár sa Fraštacký venoval problematike poľnohospodárskeho priemyslu a špeciálne roľníckemu peňažnému družstevníctvu na Slovensku. Pod vplyvom iného významného turčianskeho rodáka Jána Ursínyho sa politicky angažoval v agrárnom hnutí, neskôr neskôr v štruktúrach Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu.
Po zániku ČSR sa aktívne zapojil do občianskej zložky druhého československého odbojového hnutia (krycie meno Dr. Robert Frey). V jeho rámci prostredníctvom J. Kopeckého vo Švajčiarsku, kde pravidelne prichádzal na služobné cesty zo Slovenska, odovzdával Fraštacký od roku 1942 spravodajské informácie o domácom odboji pre londýnsku exilovú vládu i západné spojenecké mocnosti (informoval napríklad A. Dullesa o osudoch Židov v nacistických koncentračných táboroch). Zároveň zastupoval najvýznamnejšie osobnosti občianskej rezistencie (Vavro Šrobár, Ján Ursíny, Jozef Lettrich, Imrich Karvaš, Peter Zaťko) a odbojovú skupinu Flóra. Roku 1944 sa Fraštacký stal hlavným kuriérom ilegálnej Slovenskej národnej rady pri stykoch s československými orgánmi vo Švajčiarsku. Po potlačení Slovenského národného povstania odišiel 28. 10. 1944 do Švajčiarska, kde pokračoval v práci pre Benešovu exilovú vládu v Londýne.
Po návrate na Slovensko sa zúčastňoval na rekonštrukcii vojnou zničeného priemyslu a poľnohospodárstva a na obrane demokratického charakteru ČSR. Ako popredný činiteľ Demokratickej strany bol Rudolf Fraštacký povereníkom výživy a zásobovania, spoluiniciátorom a signatárom Aprílovej dohody (1946), podpredsedom Zboru povereníkov v Bratislave, zároveň v rokoch 1945 – 1946 bol i členom Dočasného a potom (1946 – 1948) poslancom Ústavodarného Národného zhromaždenia v Prahe.
V dôsledku februárových udalostí roka 1948 emigroval Fraštacký najprv do Švajčiarska a následne do Kanady (Toronto), kde úspešne rozvíjal svoje početné podnikateľské aktivity; bol zakladateľom a spolumajiteľom prosperujúcich firiem a bankových inštitúcií (Metropolitan Trust Company, firmy zaoberajúce sa medzinárodnými investíciami...).
Hospodárskym otázkam sa venoval aj v teoretickej rovine – okrem iného je autorom príručky Einfuhrung in den kanadischen Immobilienmarkt, ktorá vyšla v dvoch vydaniach (1966, 1970). Fraštacký sa tiež významne angažoval v exilovom hnutí československej orientácie. Pôsobil napríklad ako funkcionár a veľkorysý mecén kanadského Československého združenia, bol čestným predsedom Masarykovho ústavu v Toronte, predsedom Rady slobodného Československa a zastával aj ďalšie funkcie. Príležitostne sa stretával aj s predstaviteľmi ľudáckej emigrácie, pričom od roku 1971 udržiaval nepravidelné kontakty so Svetovým kongresom Slovákov, ktorý viedol Štefan Roman.
Svoju činnosť v druhom československom odboji priblížil Fraštacký prostredníctvom spomienok, ktoré však vyšli až po jeho smrti (1989).
Rudolf Fraštacký bol členom Medzinárodnej obchodnej komory – ako jej kanadský delegát sa zúčastnil na kongresoch v Rio de Janeiro a Madride (1973) – Rytierom Maltézskeho radu a nositeľom niekoľkých prestížnych vyznamenaní. Tri roky po smrti (zomrel 19. 3. 1988 v Toronte) získal in memoriam Rad T. G. Masaryka II. triedy (1991).
PETER CABADAJ
