Plány však boli iné. O tom, prečo sa nenaplnili, sme hovorili s trénerom Petrom Kurekom.
Pred začiatkom jarnej časti ste deklarovali, že chcete v súťaži skončiť do 5. miesta. Nakoniec tá jar bola viac o trápení ako o radosti. Prečo?
- Zranenia nám významným spôsobom zasiahli do našich plánov. Postupne sme prišli o Mareka Jeťka, Pavla Veterníka a Petra Kolena. Neskôr k nim pribudol Róbert Špirko a Martin Lettrich. Ak k tomu prirátame rôzne tresty, napríklad dosť zápasov vynechal Jozef Koleno, tak si asi viete predstaviť, ako to narušilo skladbu mužstva.
Aké sú ďalšie príčiny toho, že Aqua, ktorá ešte vlani hrala prvú ligu, skončila v druhej až trinásta?
- Nevyváženosť výkonov v domácom prostredí a na súperových ihriskách. Kým vonku sme získali 19 bodov, lepší boli len víťaz súťaže Ružomberok B a o skóre Lipt. Mikuláš, tak doma sme absolútne prepadli, horšie na tom bol iba vypadávajúci Stropkov.
Prečo hráči nedokázali získané body vonku potvrdiť na vlastnom ihrisku?
- Na jar sa nám ani raz nepodarilo zopakovať víťazstvo, pričom veľa zápasov sme mali dobre rozohraných, ale nedokázali sme ich dotiahnuť do víťazného konca. Najmä v závere stretnutí sme inkasovali veľa gólov a prišli tak o cenné body. Chalani po vyrovnaní skoro vždy zneisteli, prepadli skepse, niekedy som mal pocit, že sa boja vyhrať. V mužstve nám chýbali dominantné typy hráčov, ktoré by dokázali súperovi vnútiť náš štýl hry. Po vedúcom góle sme nedokázali protivníka ďalším presným zásahom doraziť. Namiesto toho sme sa napriek upozorneniam dopustili zbytočných chýb, najmä so štandardnými situáciami sme mali veľké problémy.
Nedali sa tieto nedostatky odstrániť tréningovým procesom?
- Veľký počet zranených hráčov nám nedovoľoval vniesť do tréningového procesu
viac agresívnych prvkov. Skôr sme sa zamerali na takticko-technické prvky bez nejakého tlaku. Uznávam, najmä doma sme nehrali dobre a fanúšikovia mohli byť z našich výkonov právom rozčarovaní.
Často ste po zápasoch hovorili o tom, že niektorí hráči na to nemajú. V čom bol problém?
- Niektorí chalani nedokázali ustáť psychický tlak. Strach o svoj výkon a výsledok im až príliš zväzoval ruky aj nohy, niekedy si nevedeli prihrať ani na tri alebo štyri metre. Všetko zlé je ale na niečo dobré. Ťažká jar vyzliekla hráčov donaha, teraz už veľmi dobre vieme, kto na čo má.
Tak poďme si to rozmeniť na drobné. Ako ste boli spokojní s brankármi?
- Brankári boli výkonnostne rovnocenní, ale málo skúsení. Žiaľ, aj oni sa podpísali pod niektoré góly. Obidvaja sú dob-rí na čiare, ale neisto pôsobia pri vybiehaní a centrovaných loptách. Nik z nich nevyužil šancu byť jednotkou, musel som ich často striedať. Nelámem však nad nimi palicu. Chalani sú snaživí a perspektívni, len potrebujú brankársky dozrieť.
Čo ostatní?
- Na začiatok ešte poviem, že sme po Stropkove inkasovali najviac gólov, na druhej strane sme mali štvrtý najlepší útok. Je to veľká nerovnováha. Ak chceme pomýšľať na lepšie výsledky, tak nemôžeme robiť takéto skoky. Najväčší počet minút odohrali Kravárik s Privitzerom, môžem o nich povedať, že to boli najspoľahlivejší hráči. Výkonnostne sa k nim ešte približovali Štancel a Volna. Ďalší borci strie-dali lepšie zápasy s horšími, ich výkonnosť bola kolísavá. Spomeňme Letrika, Kolena, Ždimeru, Horvátha, Špirka a Schmidta. Ďalší hráči, ktorých som nespomenul, neprekročili svoj tieň, ich výkony možno označiť za priemerné. Osobne ma najviac sklamali Šibík so Zbojom. Prvý mal problémy s prípravou na zápas a s účasťou na tréningoch, druhý, hoci veľmi chcel, na druhú ligu ešte výkonnostne nedorástol.
Druhá liga je charakteristická svojou bojovnosťou, ale aj agresivitou. Niekedy sa nám zdalo, že práve tieto vlastnosti akoby vašim hráčom chýbali...
- Každá liga je niečím špecifická a práve táto sa vyznačovala najmä znakmi, o ktorých ste hovorili. V tejto súťaži sa prevažne nehralo na krásu, dôležitejší bol cieľ. Neexistovali tri–štyri po sebe idúce prihrávky, veľa sa nekombinovalo. Lopty sa nakopávali do šestnástky, prípadne sa hráči snažili presadiť individuálnym prienikom. V zápasoch bolo veľa osobných súbojov, čo nám veľmi nesedelo. Typologicky sme mužstvo nemali dobre zložené, aj to je poučenie do budúcnosti. S agresivitou nemali problémy Kravárik, Jozef Koleno a Špirko, ostatní mali v tomto smere rezervy. Celkovo sme ale pôsobili ustráchane, od lôpt sme odskakovali, nedokázali sme súpera zlomiť.
Prestávka medzi súťažami je krátka, prakticky ste už odštartovali prípravu na nový ročník. Bude jarná časť pre vás dostatočným poučením?
- To, že je prestávka krátka, by nám nemalo vôbec prekážať. Práve teraz sú pre futbal najideálnejšie podmienky. Prihováral by som sa za to, aby sa na Slovensku začínali súťaže na jar a končili na jeseň, ale to som trošku odbočil. Poďme k vašej otázke. Osobne verím, že jarná časť bude pre každého z nás dostatočným poučením. Kostra mužstva ostáva pohromade, máme sa o čo oprieť. Káder opustili Šibík so Zbojom, domov do Čiech sa vracia Ždimera, aktívnu činnosť ukončil Jozef Letrik. Otázne je pôsobenie Martina Lettricha. Mrzí ma, že do súťaže nenaskočia ani Marek Jeťko s Petrom Kolenom, ich rekonvalescencia si vyžiada dlhší čas. Samozrejme, máme vytypovaných viacerých hráčov, ale mená vám ešte nepoviem. Snáď len to, že by som potreboval dvoch obrancov a záložníkov a jedného útočníka.
(kp)