– I. triedy.
Martinčania strelili neuveri-teľných 116 gólov a iba 37 dostali. Líder súťaže produkoval rýchly a kombinačný futbal, ktorý okrem iného zaujal aj svojou pestrosťou. Mužstvo má perspektívu a možnosť naplniť svoje ambiciózne ciele. Víťazstvo v I. triede by tak v prípade ich splnenia malo byť iba malou epizódkou na ceste, na ktorej konci by mal byť návrat Martina medzi vyspelejšie futbalové strediská.
Nositelia kvality
Rezerva teplickej Aquy patrí dlhodobo k stáliciam súťaže. Vlani skončili zverenci trénera Jána Rešetára štvrtí, v tejto sezóne si s prehľadom vybojovali striebro. Tepličania dokonca zimovali na prvom mieste, ale po remíze v prvom jarnom kole s Príbovcami, túto pozíciu prepustili svojmu najväčšiemu konkurentovi. Zástupcovia z horného Turca prispeli k vyššej kvalite nedávno skončeného ročníka, pričom sa zaradili medzi tie mužstvá, ktoré významnou mierou dvíhali úroveň súťaže. Samozrejme, prispeli k tomu aj hráči z áčka, pri ich účasti sila mužstva niekoľkonásobne rástla. Škoda, že Tepličania nevydržali s dychom až do konca, ich súboj s Martinčanmi mohol mať dramatickejšiu zápletku.
Našli chuť do futbalu
Sklabiňa v tejto sezóne získala o 21 bodov viac ako vlani a s prehľadom skončila tretia. Mužstvu evidentne pomohol príchod Rastislava Fučelu, ktorý vniesol do kabíny poriadok a na ihrisko systém. Hráči pod jeho dirigentskou taktovkou našli novú chuť do futbalu a rýchlo zabudli na zbabraný vlaňajší ročník. Sklabinčania určite patrili k tomu lepšiemu, čo táto súťaž vyprodukovala.
Rástli každým kolom
Jedným z najväčších prekvapení nedávno skončenej sezóny je bez akýchkoľvek pochybností Bystrička. Slovan na jeseň svojimi výkonmi vôbec nevzbu-dzoval mimoriadnu pozornosť, no po príchode trénera Ivana Šefčíka začal čoraz viac u súperov získavať väčší rešpekt. Nie síce hneď, ale postupne. Jeho zverenci každým kolom rástli a nevídaný finiš ich katapultoval až na konečné štvrté miesto. Mužstvo zlepšilo taktickú disciplínu, zrazu mu bolo jasné, čo má hrať.
Čarovný prútik zrejme našli aj v Žabokrekoch. Mužstvo s bohatou tradíciou na jeseň absolútne prepadlo, no na jar si všetko vynahradilo. Slovan poskočil v tabuľke o neuveriteľných sedem miest, navyše si v odvetnej časti vylepšil svoje konto o 26 bodov. Na jar bol úspešnejší už len martinský Fomat. Avizovaná snaha o konsolidáciu tímu sa podarila, v budúcnosti je na čom stavať.
Pohybovali sa
v pokojných vodách
Na Dubovom sa už v závere predchádzajúceho ročníka myslelo na budúcnosť a v zostave trénera Miroslava Vereša sa popri skúsených matadoroch začali čoraz viac objavovať aj mladé tváre. Táto filozofia sa zo stola nezmietla ani za cenu straty predchádzajúcich pozícií, čo skôr alebo neskôr môže priniesť ovocie. Mladí hráči sa postupne zoznámili s nástrahami súťaže a konečné šieste miesto tak môžu fanúšikovia vnímať skôr povzbudivo ako s obavami.
Na Kláštor v úvode sezóny doľahlo vypadnutie z piatej ligy a mužstvu dlhšie trvalo, kým sa v I. triede znovu aklimatizovalo. Postupne sa ale Kláštorčania pozviechali a začali sa drať v tabuľke vyššie. Nebyť pokazeného záveru, mohla byť ich záverečná bilancia ešte o niečo úspešnejšia. Tréner Ján Pogonyi nemal kvôli úzkemu kádru na ružiach ustlaté, no podarilo sa mu ho stabilizovať.
Krpeľany, ktoré skôr zvykli zápasiť o záchranu, mali tentoraz príjemnejšie starosti. Výborne zvládli najmä jesennú časť, v ktorej položili základy svojho konečného umiestnenia. Na jar síce mužstvo na jesenné výkony nenadviazalo, ale aj tak to stačilo na pokojné prežitie sezóny.
Podhradie nesplnilo cieľ skončiť do 4. miesta, na ktorom jeho hráči prečkali zimu. Zverenci trénera Rendka na jar pripomínali iba tieň z jesene, navyše ich hre niekedy chýbala myšlienka a vtip. Napriek tomu sa hráči dokázali dostať do šancí, ale efektivita v koncovke nebola na požadovanej úrovni.
Aj v Kľačanoch sa vydali na ťažkú cestu. Vedomí si dobrej východiskovej pozície z jesene stavili na mladosť, čo v praxi znamenalo zapracovanie domácich nádejí do zostavy. Výsledky síce trénera Engliho zrejme vždy nepotešili, ale neboli zas také, aby pod Magurou svoj krok ľutovali.
Prebudenie v Košťanoch
Košťanci chceli na jar zúročiť predovšetkým vydarenú zimnú prípravu, čo sa im v konečnom dôsledku podarilo. Rukopis trénera Rastislava Gaburu sa pomerne rýchlo prejavil, hráči pochopili jeho filozofiu. Mužstvo, ktoré po jeseni od posledného miesta delil len jeden bod, sa stabilizovalo a postupne našlo svoju tvár.
Valčianska rezerva, hrajúca v Príbovciach, a predposledné Diviaky neprekročili svoj tieň. Mužstvá sa rýchlo zaradili tam, kde sa to od nich čakalo, ne-dokázali sa prognózam postaviť čelom. Dynamo však do základnej zostavy zaraďovalo mladých hráčov, tréner Krištof sa im nebál dať šancu. Aj v tomto prípade platí, že len trpezlivou prácou sa možno prepracovať k lepším výsledkom.
Mošovce sa až príliš rýchlo zmierili s nepriaznivým osudom, rozhodne sa od nich očakávalo, že sa o miestenku zaručujúcu účasť v I. triede, pobijú viac. Zverencom trénera Hanzlíčka sa nedarilo v útočnej fáze, lepšie to nebolo ani v defenzívnej činnosti. Vo všetkých ukazovateľoch boli súperi Mošoviec lepší, preto sa nemožno čudovať, že im každý ukázal chrbát.
ROMAN KOPKA