Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Gaderská dolina a jaskyňa Mažárna

Vstupnou bránou do Gaderskej doliny je Blatnica, jedna z najznámejších a najkrajších turčianskych obcí. Za najkrajšiu sa považuje aj samotná dolina.

Leží v Národnom parku Veľká Fatra a skrýva v sebe niekoľko botanických skvostov. Z miestnej flóry zaujmú milovníkov prírodných krás najmä borovice, rastúce na skalách a kamenistých zrázoch. Turistické chodníčky vedú z doliny až na Tlstú, odtiaľ na Ostrú nad Blatnickou dolinou. Gaderská dolina je dlhá 18 km a ponúka mnoho vzácnych prírodných útvarov a zákutí, ako zrúcaniny Blatnického hradu, Čertovu bránu či sedem jaskýň, z ktorých prístupná i najväčšia je Mažárna. V nej sa našli doklady pravekého a starovekého osídlenia.
Gaderskú dolinu využili pre jej krásy aj mnohí filmári. V roku 1921 tu bratia Siakeľovci, rodáci z Blatnice, natočili prvý slovenský film Jánošík, neskôr sa tu odohrával aj dej vojnovej drámy Dolina.
Ranogotické premonštrátske kostoly v Turci
Turiec bol v 13. storočí takmer neobývaný. Aby sa kraj mohol povzniesť, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto udalosť spadá
približne do roku 1251.
V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v druhej polovici 13.storočia staviteľská gotická škola v Kláštore pod Znievom vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala väčšinu z turčianskych kostolov, ktoré existujú v Turci doteraz. Sú zaujímavé najmä tým, že premonštráti ich postavili v priebehu štvrťstoročia relatívne veľa a na malom území. Stavebná huta turčianskych premonštrátov stavala v najosídlenejších tur-čianskych lokalitách nielen nové murované kostoly, ale rozširovala aj menšie a staršie stavby, napríklad v Martine a v Sučanoch.
Ranogotické turčianske kostoly juhonemeckého a stredonemeckého štýlu bez klenby sú prekryté trámovou pavlačou. Neskôr ich prestavili, ale napríklad turiansky kostol sa zachoval s minimálnymi zmenami. Kostol v Turčianskom Jasene napríklad postavili premonštráti na malom návrší na okraji obce pomocou jednoduchých stavebných materiálov, čím pripomína ešte románske obdobie, no stavebne sa už hlási ku gotike. Jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom je v súčasnosti očistená od mladších prístavieb, ktorých veľkosť a tvar sú prezentované kamennými múrikmi v úrovni trávnatého terénu. Renesančná klenba lode bola pri rekonštrukcii v deväťdesiatych rokoch 20. storočia odstránená a obnovený bol trámový strop. Táto regotizácia objektu necháva v interiéri výborne vyznieť reštaurovaným nástenným maľbám zo 14.storočia. Drevená maľovaná protestantská empora, ktorá bola v lodi kostola, je v súčasnosti
v zbierkach SNM – Múzea Andreja Kmeťa v Mar-
tine.
Turčianske remeslá a mošovský jarmok
Prvým remeslom v Mošovciach bolo obuvníctvo, ktorého vznik
v obci sa datuje do roku 1548.

Skryť Vypnúť reklamu

Neskôr pribudlo kolárstvo, kováčstvo, stolárstvo, čižmárstvo, debnárstvo, klobučníctvo, remenárstvo a iné remeslá. Najznámejším ale bolo kožušníctvo, ktoré sa preslávilo aj v zahraničí. V súčasnosti už tradičné remeslá zanikli. Ukážky niektorých z nich majú možnosť vidieť návštevníci v Múzeu mošovských remesiel, ktoré založili v obci v roku 1983, alebo aj na jarmoku. Múzeum vzniklo zo zbierok občanov obce, ktorí boli ochotní odovzdať do správy múzea svoje predmety. Dnes ho navštevuje mladšia aj staršia generácia. Mladí sa oboznámia s remeslami, ktoré už v súčasnosti ne-existujú a staršia generácia nostalgicky spomína na jednotlivé predmety, s ktorými pracovali ako mladí. Vystavené exponáty nenásilnou formou oboznamujú návštevníkov s históriou obce. Sú vzácnou pamiatkou na prácu našich predkov.
Dnešný Mošovský jarmok, ktorý sa organizuje už štrnásty rok začiatkom októbra, nadväzuje na tradičné jarmoky, konajúce sa v Mošovciach od 16. storočia každoročne na Michala. V ich programe sú ukážky starých remesiel - košikárstva, remenárstva a kováčstva, čím sa oživuje remeselnícka tradícia v obci. Sprievodným podujatím je výstava hospodárskych zvierat, ovocia a zeleniny a kultúrny program prispôsobený všetkým vekovým kategóriám návštevníkov.
Národná prírodná
rezervácia Vyšehrad Národnú prírodnú rezerváciu Vyšehrad v pohorí Žiar v katastroch Jasenova, Vyšehradného a Solky vyhlásili za chránenú v roku 1973.

Skryť Vypnúť reklamu

Má výmeru približne pol kilometra štvorcového. Ochrana na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele sa týka vápencového masívu
s lesostepnou vegetáciou a zriedkavými druhmi hmyzu. Pod Vyšehradom vybudovali v časoch vierozvestov Konštantína a Metoda podľa archeologických výskumov z minulého storočia hradisko, čo zaradilo okolie Vyšehradu medzi najstaršie miesta so slovanským osídlením v Turci. Vyšehrad sa v poslednom desaťročí stal počas Sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda miestom národných výstupov.
Teplické serpentíny v Turčianskej Štiavničke
Teplické serpentíny, čiže koryto potôčika, ktorý odvádza vodu z horného rybníka do nižšie položených vodných nádrží, opravili dobrovoľníci z Turčianskej Štiavničky v roku 2002 a vybudovali vedľa neho aj náučný chodník.

Po takmer päťdesiatich rokoch obnovili celý systém révaiovských rybníkov nad prameňom medokýša z roku 1875, ktoré budovali na takmer prázdnom priestranstve. Časom v okolí Teplických serpentín vyrástol hustý les. Révaiovci rybníky a aj koryto potôčika zveľaďovali. Po ich emigrácii na konci 2. svetovej vojny nahlodal Teplické serpentíny zub času a ich tok postupne slabol, lebo koryto zarastalo vegetáciou a voda sa rozlievala po svahu. Oživiť sa ho podarilo až pred šiestimi rokmi a dnes je hodne navštevovaným cieľom turistických vychádzok.

Pripravili:
JOZEF BEŇOVSKÝ, MIROSLAVA DÍREROVÁ, BRAŇO GREGOR,
VIERA LEGERSKÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 895
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 670
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 279
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 602
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 041
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 023
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 393
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 222
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 082
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 966
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Autá boli zaparkované pod kalváriou. Sú zo stretnutia ľudí, ktorí si boli uctiť pamiatku Milana Lučanského.

Starostka Kláštora pod Znievom bude situáciu riešiť osadením zákazových značiek.

3 h
V Nolčove prebieha testovanie len dnes.

V Nolčove a na Vrícku prebieha testovanie hladko.

6 h
Karol Bayer, vedúci Odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin.

Povzbudivé čísla v regióne sa ešte môžu meniť.

8 h
Počas osláv majstrovského titulu v roku 2010 spolu s Dominikom Hašekom. V pozadí vidno aj Radovana Somíka.

Skúsený útočník Rastislav Špirko chce pomôcť materskému klubu k vytúženému postupu do extraligy. V rozhovore potvrdil, že o možnej spolupráci sa v lete bavil aj so Žilinčanmi a tiež sme sa dozvedeli, aké to je sedieť v kabíne s Dominikom Hašekom či lietať ruským strojom JAK.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

24 h

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

23. jan

Už ste čítali?