Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

OSTATNÉ NOMINÁCIE NA SEDEŠM DIVOV TURCA

Necpalský prameň
Najpozoruhodnejší a najvýznamnejší vodný zdroj Turca je prameň v lokalite Necpaly – Lazce, ktorý je krasového pôvodu a svojou výdatnosťou 280 až 1100 litrov za sekundu patrí medzi najväčšie pramene svojho druhu v strednej Európe.

Krištáľovočistá voda z prameňa prúdi do zbernej nádrže priamo zo skaly. Tento prameň leží v prostredí obklopenom nádhernou veľkofatranskou prírodou. Ide o významný a vysoko kvalitný zdroj pitnej vody pre Martin a okolie. Pitná voda z necpalského prameňa sa začala využívať v roku 1959, vodovod z tohto zdroja vyústil v Martine v roku 1973 a výstavbu celého skupinového vodovodu ukončili v roku 1980. V Necpaloch v prerušovacom vodojeme na prívodnom potrubí z prameňa do Martina v roku 1995 dobudovali malú vodnú elektráreň, ktorej turbína má výkon 78 kW. Mikroorganizmy likviduje v necpalskom vodnom zdroji žiarič. V blízkej budúcnosti by mala v Necpaloch vzniknúť plniareň tejto neminerálnej pitnej vody.

Skryť Vypnúť reklamu

Révaiovské kaštiele a parky v Turci
V 16. storočí daroval habsburský panovník za vernosť šľachtickým bratom Révaiovcom v Turci rozsiahle pozemky a tiež dedičné právo na kreslo župana.



Srbskí bratia si pozemky rozdelili a ich potomkovia na nich vystavali krásne kaštiele, hrady a parky. Révaiovci osídľovali Blatnický i Sklabinský hrad, ktorý zveľadili ako svoje župné sídlo. S ich menom sa spája kaštieľ v Záturčí, Trebostove, Turčianskej Štiavničke či Mošovciach. Okolo nich Révaiovci vybudovali anglické parky. Mošovský patrí me-dzi najväčšie na Slovensku, dominuje v ňom neogotická kaplnka a tak ako v Turčianskej Štiavničke, aj v ňom nájdete záhradný pavilón, jazierka či vzácne dreviny.
Kaštieľ v Záturčí bol pô-vodne evanjelickým kostolom. Posledný z Révaiovcov František IX. zomrel v roku 1914 bez dedičov, a tak ho zanechal svojmu sluhovi Reichlovi. Jeho vnuk ho po reštitúcii kaštieľ opravil a zriadil v ňom reštauráciu. Trebostovský kaštieľ je najrozsiahlejším v Turci a na základoch starého kaštieľa ho vystaval potomok zakladateľa trebostovskej vetvy Štefana. V kaštieli žila vnučka krvavej grófky Alžbety Báthoriovej, a narodila sa tu aj matka Mórica Beňovského. V neďalekej kúrii žila praprapravnučka signatára Deklarácie za americkú nezávislosť Benjamina Franklina Viola Ruttkayová.
Pôvodne renesančný kaštieľ v Turčianskej Štiavničke sa spomína od roku 1637. K nemu postupne pristavovali ďalšie časti. Posledný gróf ho opustil počas II. svetovej vojny. Kaštieľ neskôr slúžil ako biologické pracovisko Univerzity Komenského, v súčasnosti ho prestavuje súkromná firma na hotel.
Kaštieľ v Mošovciach postavili v 2. polovici 18. storočia. Révaiovci sídlili aj v staršom kaštieli, ktorý však v roku 1952 asanovali. Tento „novší“ slúžil ako detský domov pre vojnové siroty, po vojne na školské ciele, fungovalo tu dokonca poľnohospodárske odborné učilište. V 1. polovici deväťdesiatych rokov rokov objekt kúpila od obce Slovenská filmová tvorba, ktorá ho po rekonštrukcii využívala na rekreačné ciele. Priestory využili filmári aj vo filme Alžbetin dvor. V súčasnosti je kaštieľ v súkromných rukách hoteliera.

Skryť Vypnúť reklamu

Turčianske historické hrady a hrádky
V Turci sú tri zrúcaniny hradov – Znievskeho, Blatnického a Sklabinského, ktorý je najzachovalejší.


V histórii Turca sa však stretnete aj s neexistujúcimi hradmi – s najstarším hradom Vyšehrad pri Jasenove, so Sučianskym hradom, ktorý stál na kopci Skala pri Podhradí. Turiec bol v dávnej minulosti však aj plný opevnených hradísk, po ktorých ostali kopce, tzv. hrádky. Také nájdete v Košútoch, Záborí či vo Valči.
Znievsky hrad pochádza z 13. storočia. Po tom, ako sa sídlom župy stal Sklabinský hrad, význam Znieva upadal. V roku 1530 tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách Zápoľského. Keď neskôr kapitán kráľa Ferdinanda I. hrad dobýjal, ťažko ho poškodil. V nasledujúcich desaťročiach často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali. V roku 1605 hrad získali Bocskaiovci, 1681 Thökölyovci a 1705 Rákócziovci. Posledná správa z roku 1713 nás informuje, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal. V rokoch 1962-1963 sa vykonal na hrade archeologický výskum.
Blatnický hrad postavili
v druhej polovici 13. storočia v Gaderskej doline na ochranu obchodných ciest z Nitry smerom na sever. Vystriedal viacerých majiteľov, poslední boli Révaiovci, ktorí ho dali opraviť i po poškodení vojskami Thökölyho a Rákocziho. Od roku 1790 už nebol obývaný a postupne chradol.
Sklabinský hrad je najzachovalejšou zrúcaninou hradu v Turci. Stojí od prvej polovice 13. storočia. Keď ho v polovici 16. storočia získal František Révai, architektonicky zmenil jeho areál. Uprostred nádvoria vystaval kaštieľ, súčasťou hradu bola aj väznica. Kaštieľ bol sídlom turčianskej župy, obývaný bol až do roku 1944, keď ho vypálili fašisti.

Skryť Vypnúť reklamu

Rodný dom Jána Kollára a jeho dielo pre Slovanov
Rodný dom Jána Kollára (1793 – 1852) už síce
v Mošovciach nestojí, ale toto miesto sa oplatí vyhľadať.


Nájdete ho veľmi ľahko. Celkom logicky naň natrafíte na Kollárovej ulici. Na nej sa vyníma brána s veľkým citátom z jeho Slávy dcery: Slávne slávme slávu Slávov slávnych. Kúsok za ňou sa nachádza sýpka, jediný svedok detstva a života Kollárovcov. V roku 1863 sa na tejto ulici rozšíril požiar, ktorý pohltil aj dlhý drevený domček s hospodárskymi budovami. Odolal iba kameň, z ktorého je malá sýpka postavená. Od roku 1974 je v nej pamätná izba, ktorá zachytáva históriu obce, významné osobnosti a život tohto významného mošovského rodáka. Mošovčania sa snažia obnoviť zhorený dom podľa zachovalej kresby, ktorá zachytáva možný vzhľad Kollárovho rodného domu.
Meno Jána Kollára sa nespája iba s myšlienkou slovanskej vzájomnosti, ale aj s veľkou, nenaplnenou láskou k Míne (Friderike Schmidtovej), ktorú vyspieval v Slávy dcere. Menej je už známa skutočnosť, že táto láska sa napokon naplnila a Kollár sa so svojou „múzou“ oženil. Hoci žil v Nemecku a Slovákov nepovažoval za národ, svojej dcére dal slovenské meno – Ľudmila. Slovenské mená sa v rodine dedili. Jeho pravnučka Ľudmila Schnabelrauchová prišla dokonca v roku 1963 do Mošoviec na slávnostný akt odhalenia sochy svojho pradeda.
V najznámejšej básni Slávy dcera okrem lásky k Míne Ján Kollár zobrazil aj osud národa a motív zaktivizovať človeka v boji za skutočné hodnoty života, proti útlaku, bezpráviu a lži.

Múzeum slovenskej dediny – expozícia ľudovej architektúry v Jahodníckych hájoch v Martine
Národopisná expozícia v prírode je najnavštevovanejšou expozíciou Slovenského národného múzea-Etnografického múzea v Martine.

Myšlienkou založiť takéto múzeum sa zaoberal Dušan Jurkovič a Ján Geryk ešte v roku 1930, sprístupnené však bolo až v roku 1972, hoci budovať sa začalo v roku 1967. Skanzen prezentuje ľudové staviteľstvo, bývanie a život na Orave, Kysuciach, Liptove i v Turci na prelome 19. a 20. storočia. V Jahodníckych hájoch nájdu návštevníci pokope takmer 100 objektov, medzi drevenicami sa skvie zemianska usadlosť z Blažoviec či rím-skokatolícky drevený kostol z Rudna. K najcennejším objektom patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748, zaujímavou je zrekonštruovaná ulicová zástavba s dvoma usadlosťami so štítovou orientáciou z Hruštína, roľnícky dom z Veličnej (1866) s výškou v časti komory, s pavlačou, s expozíciou bývania a spracovania plátna v 2. pol. 19. storočia. V agrikultúrnych expozíciách sa dokumentuje pestovanie tradičných plodín, drevín, korenín, liečivých a magic-kých rastlín.


Železničné tunely, ktoré spájajú Čremošné s Banskou Bystricou
Na trase medzi Banskou Bystricou a Hornou Štubňou je neuveriteľných 22 tunelov s celkovou dĺžkou takmer desať kilometrov.

Turisticky atraktívne sú najmä Harmanecké jaskyne, ale nevšedným zážitkom je aj cesta vlakom z Turčianskych Teplíc do Banskej Bystrice uprostred divokej prírody.
Takmer celú železničnú trasu obklopujú husté lesy. Najdlhším z tunelov je Čremošniansky, ktorý má dĺžku 4697 metrov. Je zároveň najdlhším tunelom Slovenska. Spaliny z motorov lokomotív prechádzajúcich tunelom odsáva cez šachtu obrovský ventilátor. Čremošniansky tunel razili podobne, ako aj všetky ostatné na tomto úseku železnice rakúskou modifikovanou sústavou za nesmierne ťažkých podmienok v rokoch 1936 až 1940. V tom čase to bola špičková raziaca technológia.


Turčecký vodovod
Tento vodovod nazývali Gróbňa a v čase svojho vzniku patril k najmodernejším a najdômyselnejším banským technologic-kým zariadeniam.




Vybudovali ho pravdepodobne v období rokov 1496 až 1507. Jeho cieľom bolo za-chytenie vôd povodia Turca a ich vedenie samospádom po vrstevniciach do Kremnických Baní a povodia Hrona. Unikátom tohto diela je prevedenie vôd z jednej kotliny do druhej, čo si vyžadovalo podrobné vedomosti o nadmorských výškach terénu v okolí Turčeka a Kremnických Baní. Vodná energia tohto diela sa stáročia využívala na pohon mechanizmov pri spracúvaní rúd. V Kremnici dali do prevádzky prvý banský čerpací stroj v roku 1498. Prekážkou širšieho využitia týchto mechanizmov v stredoslovenských banských mestách bol nedostatok pohonnej vody. Kremničania preto začali stavať vodovod na turčianskej strane. V Kremnici postavili aj ďalšie vodovody, ktoré privádzali pohonnú vodu k baniam, stupám, rudným mlynom a hutám. Stavba vodovodu súvisí aj s dohodou banských miest s Jánom Turzom o stavbe čerpacích zariadení. Ján Turzo v roku 1494 založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť. Bola to prvá, alebo jedna z prvých kapitalistických spoločností v Európe. V roku 1498 sa vďaka úverom, ktoré poskytol uhorskému kráľovi, stal komorským grófom Kremnice a v roku 1502 zvolenským županom. Slávu a bohatstvo mu priniesol aj projekt turčeckého vodovodu. Aj po niekoľkých storočiach je vodovod funkčný a voda z neho slúži na výrobu elektrickej energie v sústave činných elektrární.
Celková dĺžka prívodného vodovodu od prameňa v Studenej doline až po jeho vyústenie do akumulačnej nádrže prvého stupňa elektrárne je 17 411 metrov a má prevýšenie 62 metrov. Celá trasa vody z Turčeka až po Hron je dlhá vyše 34 kilometrov a maximálne prevýšenie na jej trase je 587 metrov. Na trase Turčeckého vodovodu je 9 štôlní, dve akumulačné nádrže vody, usadzovacia nádrž a tri stupne vodných elektrární.



Pamätník Znieva v Kláštore pod Znievom
s expozíciou turčianskych olejkárov a šafraníkov
Takpovediac nad pomery obecných múzeí je zriadená Pamätná izba Znieva v Kláštore pod Znievom.


Je na úrovni mestského múzea a vonkoncom tu nevládne chudoba, čo sa týka množstva exponátov, zaujímavostí a faktov. Podpísali sa pod to aj skutočnosti, ktoré k obci patria. Kláštor pod Znievom na hrade hos-til kráľov, stal sa kolískou turčianskeho olejkárstva i vzdelania. V roku 1869 tu vzniklo jedno z troch slovenských gymnázií, na ktorom sa vystriedalo niekoľko osobností. Kláštor pod Znievom bol prvým turčianskym mestom a v 19. storočí jediným sídlom umelecko-rezbárskej školy v Uhorsku.
Pamätná izba je umiestnená v druhej historickej budove gymnázia. Zriadili ju v roku 1969 pri storočnici otvorenia gymnázia a naposledy ju autorsky upravil Jozef Beňovský. Z veľkej časti sa zameral na gymnaziálne časy a osobnosti, ktoré sa k nim viažu. K ich fotografiám patria aj knihy a listiny. Jednou z najväčších cenností výstavy je aj verná kópia olejkárskej skrinky zo 16. storočia, ale aj kópia ruskej kalkulačky, ručne vyrezávaná spálňa, ktorú vytvorili študenti vtedajšej miestnej umelecko-rezbárskej školy alebo primitívne lekárske nástroje – na púšťanie žilou alebo vytrhnutie zuba. Mladších návštevníkov púta zmenšený model miestnej hasičskej zbrojnice a uniforma. Pamätná izba odhaľuje aj bohatstvo odkazov na známych rodákov, ktorí Kláštoru pod Znievom robili a robia dobré meno.


Národný cintorín v Martine
Nikde na Slovensku nenájdete pochovaných na jednom mieste toľko osobností ako na Národnom cintoríne v Martine.


Prvým významným dejateľom, ktorým sa začala sláva a významnosť martinského cintorína, bol Karol Kuzmány. Zomrel v roku 1866 a postupne okolo neho pochovali všetkých tých, ktorí od polovice 19. storočia budovali v Martine kultúrny, spoločenský a politický život. Cintorín však v tom čase nebol úplne prázdny. V roku 1778 vydala Mária Terézia nariadenie, podľa ktorého sa mali z hygienických dôvodov cintoríny z mesta premiestniť na jeho okraj. V Martine sa nechávali občania pochovávať v okolí katolíckeho kostola sv. Martina, v roku 1780 vyčlenili na tento cieľ lokalitu s názvom Veľká hora. S mestom ju spájala cesta, ktorú neskôr nazval známy richtár Andrej Švehla Smrtnou ulicou. Martinčania boli však natoľko konzervatívni, že nový cintorín nevyužívali. Prvý hrob vykopali až v roku 1797 pre Jána Laučeka, brata významného cirkevného spisovateľa Martina Laučeka. Postupne k nemu pribudli ďalší, no ich hroby sa nezachovali. Medzi ne patrila aj mohyla otca Janka Kalinčiaka. Od konca 19. storočia tu našli miesto svojho posledného odpočinku rodina Viliama Paulinyho-Tótha, Svetozára Hurbana Vajanského, Janko Jesenský, Martin Kukučín, Janko Smrek, František Hečko, Štefan Marko Daxner, Pavol Socháň, Izabela Textorisová, Mikuláš Galanda, Karol Plicka, Jaroslav Vlček, Štefan Krčméry... Mnohí z nich nezomreli v Martine, no v 70. a 80. rokoch ich ostatky sem previezli. Naposledy tak do turčianskej zeme uložili v roku 2002 ostatky štátnika Milana Hodžu.

Vrútocká židovská synagóga
Ide o jedinú synagógu v Turci, ktorú v časoch totalitného režimu nezbúrali, aj keď v súčasnosti neslúži na náboženské ciele.


Dokončili ju v roku 1909 pri hlavnej ceste z vrútockej Železničnej stanice do Martina. Židovská náboženská obec túto synagógu v roku 1949 predala Robotníc-kemu kultovému družstvu vo Vrútkach. Od roku 1960 patrila štátu, slúžila ako učilište. K synagóge pristavili aj reštauráciu a časť budovy slúžila ako internát učilišťa. Pred 14 rokmi sa Židovská náboženská obec pokúšala synagógu získať späť, ale súdny spor prehrala a budova zostala vo vlastníctve mesta.
V súčasnosti je v bývalej synagóge kultúrna sála Kriváň. Vrútocká radnica v nej organizuje výstavy, koncerty, stretnutia so známymi ľuďmi a iné kultúrne podujatia.


Národná dvorana s prvou
budovou Matice slovenskej
Matica slovenská
vznikla v roku 1863 ako prvá slovenská kultúrna ustanovizeň snažiaca sa o zjednotenie Slovákov.


Hoci kandidátov na sídlo bolo viacero, napokon sa rozhodlo o Martine, ktorý sa kvôli kultúrnemu životu na pol storočia takmer stal hlavným mestom Slovenska. Budovu postavili podľa projektu J. N. Bobulu. V roku 1875 ju Maďari násilne s tromi slovenskými gymnáziami zatvorili, jej činnosť obno-vili v roku 1919. V 20. storočí postupne postavili druhú i tretiu budovu Matice slovenskej. Prvým predsedom Matice slovenskej sa stal katolícky biskup Štefan Moyses, podpredsedom evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Prvou dokončenou sieňou Matice slovenskej bola Národná dvorana (svetlica), v ktorej sa sústreďoval spoločenský život matičiarov a Slovákov v Turčianskom Svätom Martine. Dodnes sa využíva pri oficiálnych návštevách, stretnutiach. Na stenách visia portréty Moysesa i Kuzmányho, prezentuje galériu búst osobností a uchováva i historické pamiatky, ako sú memorandový pohár, šperky, stanovy Matice slovenskej a drobné dobové mince so súpisom darcov. V areáli 1. budovy Matice slovenskej sa nachádza aj pomník S. H. Vajanského a Matičný park.

Memorandové námestie
s prvou budovou gymnázia
Námestie dostalo meno po dokumente Memorandum národa slovenského, v ktorom Slováci žiadali zabezpečiť predovšetkým rovnoprávnosť sloven-ského národa v Uhorsku.




Jeho autorom bol Štefan Marko Daxner a verejnosť s jeho bodmi oboznámil pred evanjelickým kostolom 6. až 7. júna 1861. Slovenská delegácia memorandum preložila cisárovi Františkovi Jozefovi, požiadavky však splnil len čiastočne. Na pamiatku tejto udalosti zasadili signatári na námestí lipy ako symbol slovanstva.
Jeden z bodov memoranda sa týkal i slovenského školstva. Na základe neho otvorili v rokoch 1862 - 1869 tri slovenské gymnáziá s vyučovacím slovenským jazykom, jedno z nich vzniklo na spomínanom Memorandovom námestí. Najväčšie úsilie o založenie gymnázií vyvinuli Karol Kuzmány, Michal Milo-slav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ján Jesenský. Prvý školský rok nižšieho štvortriedneho evanjelického gymnázia otvorili v roku 1867 s 30 žiakmi v dvoch triedach. V roku 1875 ho uhorská vláda na 44 rokov zatvorila. V roku 1919 koncepciu školy vytvoril Viliam Pauliny-Tóth, po ktorom nesie meno terajšie martinské gymnázium. Ono sa cíti pokračovateľom gymnaziálnych štúdií v Martine. V historickej budove prvého slovenského gymnázia na Memorandovom námestí je v súčasnosti vytvorený priestor pre vzdelávanie evanjelickej mládeže.

Pramene Turca – kúpele Turčianske Teplice
a minerálne vody Na Slovensku vyviera približne tisíc minerálnych prameňov. Z toho
v Turčianskej kotline ich je asi tridsať.



Najznámejšie z nich sú termálne pramene v Turčianskych Tepliciach, kde sa kúpeľníctvo začalo rozvíjať už 16.storočí, ale liečivé účinky miestnych prameňov sa využívali už predtým. Niektoré z nich sú prirodzené, iné navŕtané. Mierne termálny prameň je v Mošovciach a je vodným zdrojom pre miestne kúpalisko. Uhličité kyslé minerálne vody s obsahom minimálne tisíc miligramov voľného kysličníka uhličitého v jednom litri sú v katastroch Budiša, Martina, Dubového, Kaľamenovej, Mošoviec, Podhradia, Socoviec, Slovenského Pravna, Záturčia a Turčianskej Štiavničky. Prírodné minerálne vody s obsahom viac ako jedného miligramu sírovodíka v jednom litri sú v katastroch Budiša, Necpál a Slovian. V súčasnosti sa plnia do fliaš tri turčianske minerálky – Budišská, Fatra a Kláštorná.


Galéria Martina Benku
Túžbou Martina Benku bolo vybudovať ateliér a galériu v Malackách, v meste blízko jeho rodiska Kostolišťa.



Od vtedajších funkcionárov mesta Malacky však ne-dostal ani pozemok ani milé slovo, a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju zá-kladnú umeleckú zbierku, obsahujúcu vyše 5 000 diel. Stála expozícia predstavuje autentické prostredie a dielo národného umelca Martina Benku (1888 – 1871), jednej z najvýznamnejších osobností zakladateľskej generácie slovenskej výtvarnej moderny. Sprístupnená je od roku 1973 v dome, kde umelec od roku 1958 žil a tvoril. Základ zbierkového fondu múzea vznikol ešte za jeho života, čiastočne
sprístupnil svoj ateliér i malú obrazáreň. Štátu daroval 5 200 diel, po smrti ďalších 3 200 obrazov. Autenticky zachované interiéry múzea, rešpektujúce poslednú vôľu Martina Benku, približujú dielo všestranne orientovaného umelca, no predovšet-
kým maliara a ilustráto-
ra.


Národný dom v Martine
V 19. storočí sa stal Martin kultúrnym strediskom, no kultúru nebolo kde rozvíjať.


Preto v roku 1890 za 69 zlatých, daru od ľudu, postavili a otvorili Martinčania Národný dom, ktorý slúžil Slovenskému spevokolu, zakladajúcemu sa slovenskému múzejníctvu na uskladnenie zbierok, hotelu, reštaurácii, kasínu a napokon i ochotníckemu divadlu, ktorý rozvíjal Slovenský spevokol.
Po tom, ako z Martina odchádzali významní herci na profesionálnu scénu do Sloven-ského národného divadla v Bratislave, rozhodli sa Martinčania vytvoriť si vlastnú profesionálnu scénu. Vznikla ako druhá na Slovensku v roku 1943 a za sídlo si vybrala práve Národný dom. V ňom doposiaľ sídli Slovenské komorné divadlo, ktoré za 65 rokov prešlo niekoľkými zmenami i ná-zvami.
Terajším názvom sa vracia k prvému vo svojich dejinách. V Národnom dome v Martine v súčasnosti vrcholí jeho generálna rekonštrukcia.

Rieka Turiec s meandrami a významnou
flórou a faunou a turčianske mokrade Rieka Turiec je významným ľavostranným prítokom Váhu. Pramení pod Svrčinníkom v Kremnických vrchoch.




Turiec, tečúci severným smerom, dosahuje dĺžku vyše 66 km s plochou povodia 934 km štvorcových. Vo Vrútkach ústi do Váhu v nadmorskej výške 377 m. Patrí k tokom stredohorskej oblasti s najväčšími prietokmi v marci a apríli a
s najmenšími vo februári. Po sútoku s Váhom pri Vrútkach vytvára meandrujúce, takmer prírodné koryto s málo narušeným vodným režimom. Má tiež zachovalú vegetáciu a podmieňuje existenciu cenných prírodných mokradí. V povodí Turca sa zistilo vyše tisíc druhov bentických organizmov, medzi nimi 54 nových druhov pre Slovensko. Viaceré z nich sú ohrozené, zraniteľné a vzácne, ako napríklad hlavátka podunajská, niekoľko druhov obojživelníkov, 170 druhov vtákov a z cicavcov naprí-klad vydra riečna. Turiec je známy i druhovým bohatstvom rýb. Žije tu 1 druh kruhoústnic, kriticky ohrozená mihuľa ukrajinská a 26 druhov rýb, ako napríklad pĺž obyčajný, hlavátka podunajská, čerebľa obyčajná, ploska pásavá, mieň obyčajný a iné.


Archívne klenoty uložené
v Slovenskej národnej knižnici
V Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine je uložený súbor
7 archívnych dokumentov, ktoré boli v roku
1988 vyhlásené za národné kultúrne pamiat-
ky.



Ide o archívne dokumenty, ktoré sú dokladom vývoja našej spoločnosti, vzťahujú sa na významné osobnosti našej kultúry a pre národné dejiny a kultúru majú mimoriadny význam. Ide o rukopis historického eposu Jána Hollého Svatopluk, rukopis hrdinskej básne Sama Chalupku Mor ho!, šesť listov Ľudovíta Štúra Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi z rokov 1844 – 1850, rukopis lyrickej básnickej skladby Andreja Sládkoviča Marína, rukopis básne Pavla Országha Hviezdoslava K vám urodzeným, veľkomožným ... a básnic-kého cyklu Krvavé sonety a najstarší zápis hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska od Janka Matušku z roku 1844. Tieto dokumenty sú súčasťou zbierok, ktoré obsahujú 1 567 429 rukopisov a fotodokumentov osobností slovenskej kultúry, predovšetkým literatúry a hudby, a vznikali od polovice 12. storočia až po súčasnosť.
Slovenská národná kniž-nica v Martine predstavuje najväčšiu knižničnú zbierku na Slovensku s počtom takmer 3 milióny knižničných jednotiek, z čoho najvýznamnejšiu časť tvoria historické knižničné fondy.
Inkunábuly, t. j. najstaršie a najvzácnejšie tlače od vynájdenia kníhtlače do roku 1500, sú vlastne prechodom medzi rukopisom a knihou 16. storočia s vlastnosťami i problémami obidvoch foriem, často sú jediným dokladom určitého textu.
V Martine sa nachádza približne tretina - takmer osemdesiat - všetkých inkunábulí na Slovensku. Z nich najvýznamnejšie sú tlače so slovenskými vzťahmi – od Antonina Florentina Confesionale Defecerunt, ako aj dve vydania Chronica Hungarorum, ktorých autorom je Johannes de Thurocz.


Blatnický meč
Meč pochádza z obdobia Veľkej Moravy a našiel sa v hrobe veľkomoravského veľmoža v Sebeslavciach pri Blatnici.


V 19. storočí ho našiel jeden z poddaných na vtedajšom panstve a dal ho grófovi Révaiovi. Ten ho odovzdal do Uhorského národného múzea v Budapešti, kde je doteraz. Historici usu-dzujú, že patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Je vyrobený z damascénskej ocele, rukoväť je pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny. Jeho kópiu vlastní od svojej inaugurácie aj prezident Ivan Gašparovič, ktorý ďalšiu kópiu daroval prezidentovi USA Georgovi Bushovi.
Meč patrí ku skupine karolínskych mečov. Jedna časť kovaní je pôvodu avarského s ľaliovitými ozdobami a druhá časť svedčí o domácom umelcovi, ktorý zobrazil na nich skrčenú postavu so zdvihnutými rukami. Zoskupil na nich dve a dve postavy oproti sebe ako na hracích kartách. Historicky významný blatnický meč má aj svoje dvojča, a to meč nájdený v Nórsku.


Župný dom a Onódska tragédia
Terajšia budova Turčianskej galérie je najstaršou nesakrálnou budovou v Martine.



Pochádza z roku 1740, no jej základy siahajú až do polovice 16. storočia. Do nových priestorov sa presťahoval zo Sklabinského hradu župan Révai zo slávneho rodu, ktorý od kráľa získal dedičné právo na stoličku turčianskeho župana. Podžupanmi boli ostatní turčianski šľachtici a zemania – Rutkaiovci, Rakovskí, Jesenskí, Juštovci či Benickí. Po reforme Jozefa II. v rokoch 1785 až 1790 sa Zvolenská stolica spojila s Turčianskou do jedného administratívneho celku so sídlom v Martine. A tak sa župa presťahovala z hradu do centra Turčianskeho sv. Martina. Kým všade inde mali v župnom dome súkno na rokovacom stole zelené, Turčania ho začiatkom 18. storočia zmenili na červené. Farba krvi súvisí so zavraždením turčianskych vyslancov na Onódskom sneme v Maďarsku. V roku 1707 sa vybrala skupina zemanov na čele s Melchiorom Rakovským a Krištofom Okoličánim za Františkom Rákocim, ktorý viedol povstanie proti Habsburgovcom. Jeho vojská však pustošili krajinu. Turčianski vyslanci
mu predostreli sťažnosti a výhrady, za čo ich zavraždili.
Dnes v bývalom sídle županov býva umenie a budovu tunajší poznajú ako Turčiansku galériu.


Pronayovská kúria s expozíciou
Karola Plicku v Blatnici
Barokovo-klasicistická kúria pochádza z polovice 18. storočia a je v nej umiestnená expozícia SNM, ktorá sa venuje životu a dielu významného umeleckého fotografa, filmára, etnografa a folkloristu Karola Plicku.

Múzeum vlastní 145 fotografií z čias, ktoré Karol Plicka v rokoch 1923 – 1939 urobil na Slovensku. Zachytávajú čas vytrácania sa krojov z každodenného života. Súčasťou expozície je aj 76 listovačov, teda jeho prvých zbierok, ktoré urobil pre Maticu slovenskú do prvej knihy Slovensko. Okrem fotografií sa tu nachá-dzajú aj osobné veci Karola Plicku – rodinné fotografie, obľúbený fotoaparát, ako aj mnohé ďalšie. Múzeum zriaďoval fotograf spolu s Eugenom Lazišťanom ešte za svojho života v Prónayovskej kúrii. Otvorenia sa však nedožil. Zomrel rok pred uvítaním prvých návštevníkov v roku 1988. Múzeum je vysunutou expozíciou SNM-EM v Martine. Osobne sa na jedinú slovenskú expozíciu venovanú tomuto českému fotografovi boli pozrieť aj jeho dvaja synovia. Naposledy sa zastavili v máji tohto roka pri príležitosti 20. výročia Plickovho úmrtia.


Pripravili:
JOZEF BEŇOVSKÝ, MIROSLAVA DÍREROVÁ, BRAŇO GREGOR
a VIERA LEGERSKÁ

FOTO: autori, Anna Jančiová, archív



V sobotu 28. júna slávnostne otvorili v Borcovej detské ihrisko. Slávnosť sa začala vystúpením folklórneho súboru Batôžtek z Borcovej pod vedením Jany Ančinovej. Po príhovore starostu obce Jozefa Rišiana deti zložili sľub, že si ihrisko budú vážiť, strážiť a udržiavať v poriadku, aby im slúžilo celé roky.
Organizátori pripravili pre deti súťaže a tie si za ne odniesli rôzne ocenenia. Nuž a tí starší – rodičia, starí rodičia a iní príbuzní sa s úsmevom pozerali na svoje zaneprázdnené ratolesti. Nechýbalo ani občerstvenie. Gazdinky pripravili chutný guľáš a domáce koláče, deťom však najviac chutila veľká torta v podobe ihriska.
Výstavba detského ihriska trvala približne tri mesiace. Je rozdelené na dve časti; prvá patrí najmenším, kde sa môžu vyšantiť na preliezkach, šmýkačke, hojdačkách a pieskovisku. Väčšie deti, dorast i dospelí si prídu na svoje na basketbalovom ihrisku. Ozdobou celého „detského sveta“ je umelý trávnik, na ktorom si Borcovania zahrajú volejbal, nohejbal či vybíjanú.
(JR)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 110
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 19 889
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 131
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 119
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 764
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 054
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 622
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 102
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 967
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V nemocnici pribudlo ďalšie odberové miesto, testy už robia dva tímy.

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Biatlonistom sa vrchol letnej sezóny vydaril

Letná biatlonová sezóna vyvrcholila v Revúcej majstrovstvami Slovenska. Darilo sa aj Martinčanom.

Martinčanom sa na slovenskom šampionáte v letnom biatlone darilo.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?