nepoznanie. Vybudovať treba akurát chodníky a vyčistiť miestny potok.
Keď sme odstavili naše redakčné auto pri obecnom úrade, pustili sme sa do debaty s asi desiat-
kou miestnych obyvateľov. Pýtali sme sa ich, či čítajú naše noviny a čo by sa v nich malo písať. Zaujímali sme sa aj o to, čo sa miestnym v obci páči alebo nepáči. Dve mladé Sklabinčanky, zatiaľ len potenciálne čitateľky našich novín, nám povedali, že obec je pekná, ale trápi ich vandalizmus, ktorý sa čoraz viac rozrastá. Výrastkovia vraj rozbíjajú chaty. Nepáčilo sa im aj to, že doma triedia odpad, ale kontajnery na separovaný zber sú často plné. Ľudia potom nahádžu odpad vedľa kontajnerov. So službami v obci boli mladé Sklabinčanky spokojné. V obci by ale podľa nich mohla byť predajňa zmrzliny, vraj by na ňu chodili každý deň. Páči sa im miestne futbalové ihrisko, nenechajú si ujsť ani zápasy.
Päťstovku rozdelí vnúčatám
Keď sme hľadali prvého Sklabinčana, ktorý má doma naše noviny, nemuseli sme ísť ďaleko. Marta Kovačková išla na prechádzku so svojím vnukom a stretli sme ju sotva päťdesiat metrov od obecného úradu. Sa-mozrejme, posledné číslo našich novín nemala so sebou, ale bývala neďaleko, takže o chvíľu nám ich ukázala a mohli sme jej päťsto korún odovzdať.
„Doteraz som nikdy nič v žiadnej súťaži ani lotérii nevyhrala. Päťsto korún si nenechám, ale kúpim niečo svojim vnúčatám. Mám ich štyri, rozdelím peniaze a kúpim im, čo si vyberú,“ povedala nám Marta Kovačková.
Dozvedeli sme sa od nej, že v našich novinách pravidelne číta inzeráty, spoločenské rubriky a správy, ktoré ju zaujmú. Kupuje ich najmä kvôli svojmu strýkovi.
„V obci nemáme významné osobnosti, o ktorých by sa mohlo písať v novinách, ale za pozornosť by stáli aj ľudia, ktorí sa venujú rôznym záľubám. O niektorých ste už aj písali,“ dodala M. Kovačková. Porozprávali sme sa aj s jej manželom Igorom Kovačkom, ktorý, ako sme sa od neho dozvedeli, je už takmer tridsať rokov poslancom obecného zastupiteľstva a je dlhoročným čitateľom našich novín. V minulosti bol aj dopisovateľom. Povedal nám, že o celom turčianskom vidieku by sme mohli písať viac. O aktuálnom dianí v Sklabini píšeme v poslednom čase najmä z hľadiska poľnohospodárstva. Miestne poľnohospodárske družstvo patrí k najväčším zamestnávateľom v obci.
„Keď bola v obci návšteva z Ukrajiny, povedali nám, že tu máme takmer všetko – družstvo, obchody kvalitné cesty. Nechýba nám ani múzeum – pamätná izba. Chýba tu azda len to, aby sa mládež viac angažovala, trebárs v nejakom klube. Ten kedysi v obci fungoval,“ dodal Igor Kovačka.
Žije sa im dobre
Keď sme sa prechádzali dedinou, starších ľudí sme zastihli väčšinou pri práci na záhradách, mladší išli z práce. So životom v obci boli spokojní. V Sklabini vraj nie sú žiadne väčšie problémy v medziľudských vzťahoch a všetkých, ktorých sme oslovili, si pochvaľovali, že kanalizácia je od mája hotová a hotové sú aj cesty. Podľa ľudí to boli diela, ktoré bolo treba urobiť. V Sklabini sa pripojilo na kanalizáciu už 80 percent domácností, čo je pravdepodobne najväčší podiel z obcí, kde prebiehal projekt ISPA na odkanalizovanie dolného Turca. (GG)
