22. júl 2008 o 0:00
Martinskí hádzanári sú po roku opäť čakateľmi na postupový úspech
MILAN JANÍK, viac ako stonásobný reprezentant Československa v hádzanej, sedí už vyše pätnásť rokov na trénerskej lavičke martinských mužstiev. Vlani dokormidloval seniorov až do najvyššej slovenskej súťaže - extraligy, ale po roku sa so svojimi zverencam
i z elitnej klubovej úrovne opäť vrátil medzi čakateľov na postupový úspech. Máte za sebou dlhú sezónu. Po základných kolách extraligy ste sa s mužstvom usilovali uspieť v baráži a udržať sa medzi slovenskou elitou. Žiaľ ale neúspešne. Nevyšla ani nádej na rozšírenie najvyššej súťaže, čím padla aj posledná možnosť pokračovať v extralige. Už vás to prebolelo? - Sklamanie sa nedá zastierať, lebo nám nevyšla ani posledná nádej, hoci tá žila dosť dlho, lebo všetky oddiely súhlasili s rozšírením najvyššej súťaže. Niektorí si dali podmienky. Na-príklad Prešov chcel, aby bolo jeho béčko zaradené priamo do prvej ligy. Bolo to na dobrej ceste a už nás mejlom oslovil aj zväz a žiadal naše vyjadrenie. Pochopiteľne sme so všetkým súhlasili. Kladne sa vyjadrili všetky oddiely, ale na ďalšej porade už práve Prešov nesúhlasil s rozšírením extraligy. Keďže on má výsadné postavenie v slovenskej hádzanej, jeho stanovisko rešpektovali a rozšírenie extraligy zamietli. Nedávno som sa rozprával priamo s predsedom zväzu a povedal som mu, že tomuto rozhodnutiu nerozumiem, lebo riadiaci orgán a zväz by to nestálo nič, všetko by zostalo len na pleciach oddielov, ktoré si zabezpečujú financie. Martinská hádzaná sa v minulej sezóne po devätnástich rokoch prebojovala do najvyššej súťaže. Pre mladé mužstvo to bola náročná súťaž aj na psychiku. Navyše merať sa s najvyššou klubovou kvalitou na Slovensku vyložene s amatérskymi podmienkami, to nemohlo byť jednoduché. Ako sa to prejavovalo na atmosfére v klube? - My sme dopredu vedeli, čo nás čaká. Vedeli sme aj to, že zápasov, po ktorých budeme schádzať z palubovky ako víťazi, nebude veľa. Dokázali sme sa s tým už vopred vyrovnať. Cením si, že ako nováčik súťaže sme neskončili na poslednom mieste, ale pred poslednými Topoľčanmi. Potešilo ma, že aj v niektorých zápasoch, hoci sme prehrali, obstáli sme herne a boli sme favoritom dôstojným súperom. Napríklad, doma s Košicami sme hrali vyrovnanú partiu, ba aj s neskorším majstrom republiky Prešovom sme odohrali kvalitný zápas. Nemali sme sa za čo hanbiť. V základnej časti súťaže bolo viac zápasov, v ktorých sme ukázali, že há-dzanú vieme hrať a napredujeme. Skúsenosti, ktoré hráči získali, sú na nezaplatenie. Ak sme niečo predsa len nezvládli, tak to bola baráž. Určite ste analyzovali príčinu. Prečo prišiel výpadok a po ňom vypadnutie? - Systém postupu a zostupu v najvyšších hádzanárskych súťažiach bol nešťastný. My sme, a rovnako aj Topoľčany, doplatili na to, že baráž sa hrala až dva mesiace po skončení základnej časti. V podstate sme nemali v tomto hluchom období ani s kým hrať prípravné stretnutia. Úplne sme vypadli z herného cyklu. Navyše nás postihla aj pomerne veľká maródka hráčov. Navyše počas sezóny mužstvo oslabili aj odchody niektorých hráčov... - Máte pravdu, odišiel nám Baka do Hlohovca a záver extraligy a tiež baráž sme už hrali bez Kuchárika, ktorý posilnil mužstvo ŠKP Bratislava. A to nepochybne boli naši kľúčoví hráči – strelci. Neúspech v baráži spôsobil, že po roku účinkovania v najvyššej súťaže bude hrať Martin opäť v prvej lige. Nerozsypalo sa vám mužstvo? - Nie. Naopak, teší ma, že sa z Hlohovca vrátil do nášho mužstva Peter Baka a bude veľkou posilou. Zo zahraničného pobytu sa nám vracia aj Adamé, takže náš kolektív bude ešte silnejší, ako bol ten, s ktorým sme absolvovali baráž. Žiaľ, Kuchárika sme stratili definitívne, lebo študuje v Bratislave. Z pracovných dôvodov skončil s hádzanou Rodák a ešte nevieme, ako to bude s brankárom Mujgošom. Každopádne by som bol veľmi rád, keby mi pomáhal v trénerskej činnosti. Na druhej strane náš káder rozšíria aj traja dorastenci. Kedy ste sa začali pripravovať na novú sezónu? - Začali sme v polovici júla. Po tom, čo sa prihodilo, sme nelamentovali, ale pustili sme sa do poctivej práce. Zmobilizovali sme sa a naberáme sily, lebo nechceme nič nechať na náhodu. Po dohode s prezidentom klubu Ondrejom Potančokom, chceme vstúpiť do sezóny s jednoznačným cieľom pokúsiť sa o návrat do najvyššej slovenskej súťaže. Som rád, že chalani sami naznačujú, že práve to má byť náš prvoradý cieľ. Vidím a aj cítim, že po tom, čo v minulej sezóne skúsili extraligu, majú väčšiu ctižiadostivosť. Iste k tomu pomohla aj extraligová atmosféra, ktorú v minulej sezóne prežívali. Zatiaľ našu prípravu absolvujeme na asfaltovom ihrisku pod holým nebom a až potom plánujeme prejsť pod strechu haly. Aj takto šetríme finančné prostriedky. Kedy sa začína prvoligová súťaž? - Začíname šiesteho septembra a o postup do najvyššej súťaže si to rozdá tucet mužstiev. Bude to kvalitná súťaž. Okrem nás s tými najvyššími cieľmi zrejme do ligy vstúpia Topoľčany, Bojnice, Modra. Prím bude hrať aj rezerva Prešova, ale tá nebude môcť postúpiť vyššie. Hoci hral Martin v minulej sezóne najvyššiu súťaž, patril v klubovom porovnaní medzi chudobnejších príbuzných. Máte čo teraz zmeniť na tomto konštatovaní? - Žiaľ nie. Finančné zázemie martinskej hádzanej nie je hodné histórie tohto klubu a vôbec nebolo hodné najvyššej súťaže. Keď sme vstupovali do extraligy, predstavitelia mesta nám sľúbili pomoc. Nerád to hovorím, ale zostalo iba pri slovách. Finančná čiastka, ktorú nám mesto v tomto roku poskytuje, je doslova zanedbateľná. S výnimkou hokeja majú zrejme rovnaký názor na pomoc aj viaceré športové odvetvia reprezentujúce mesto. Keď sa to nepodarilo v extralige, aspoň prvú ligu by ste mali odohrať v športovej hale na položenom novom „koberci“... - „Koberec“ už je v Martine. Vybavili sme ho zo zväzu za lacnejší peniaz a máme aj prísľub, že by ho majitelia haly do začiatku súťaže mali aj položiť na plochu. Nemôžem ale nespomenúť, že práve športová hala je jednou z najväčších bolestí hádzanej, lebo jej prenájom nám zhltne takmer všetky finančné pros-triedky. Myslel som si, že ak nám už mesto nijak inak výraznejšie nepomôže, aspoň by nám mohlo pomôcť prefinancovať prenájom haly. Martinská hádzaná by tiež potrebovala intenzívnejšiu pomoc tých, ktorí ju v minulých rokoch preslávili. Veteráni, ktorí sú už niekoľkonásobnými majstrami Európy, by mohli klubu výraznejšie pomôcť... - Cítime to rovnako, lenže, bohužiaľ, okrem O. Potančoka, ktorý klubu šéfuje, M. Turčana, L. Bíra a J. Martinu nám nik výraznejšie nepomáha. Žiaľ generácia, ktorá martinskú há-dzanú najviac preslávila, sa už okolo tohto športu v Martine vôbec nepohybuje. Ale to rovnako platí aj o hráčoch z mojej generácie. Je to škoda. V minulej - extraligovej sezóne sa do hľadiska športovej haly postupne vracali aj diváci. Myslíte si, že aj napriek vypadnutiu si zachováte ich priazeň? - Dúfam, že áno. Bol som prekvapený a potešený, že si v uplynulej sezóne našli diváci cestu do hľadiska. Mrzí ma o to viac, že sme z extraligy vypadli. Ale na druhej strane aj v prvej lige bude viacero ambicióznych mužstiev, ktoré by mohli byť diváckym lákadlom. Verím, že naše súboje s nimi budú zaujímavé a že naše výkony a výsledky budú fanúšikov priťahovať. Autor: kŕč
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
