Dolina so známymi teplickými serpentínami pri révaiovskom parku mu vraj poskytuje nenahraditeľnú akustiku a bezvetrie. Keď mu je doma otupno alebo má chuť si zaspievať, vezme fujaru, píšťalku a hybaj ho za dedinu. Vôbec ho nerušia ani turisti, ktorí sa osviežia pri prameni alebo stúpajú k serpentínam či v okolí opekajú alebo sa len tak prechádzajú. Práve naopak – v šušťaní lesa a potôčika si radi vypočujú zvuk fujary a piesne folklóru. Zatiaľ sa k nemu nikto nepridal, takže vo svojom umení ostáva aj naďalej samotárom.
Štiavničan Ján Čujko fúka do fujary, ktorú vlastnoručne vyrobil. "Vždy sa mi tento nástroj páčil. Prvú mi darovala rodina k 45. narodeninám, druhú som si už zhotovil sám. Ako dôchodca som počul v rádiu postup práce. Zapamätal som si ho a vyskúšal," prezradil staručký flautista, ktorý je samouk aj vo fúkaní do nej. Často na nej sprevádza aj manželku, speváčku z miestnej folklórnej skupiny a niekedy jej robí spoločnosť pri zbieraní húb. Kým ona s kamarátkou pod stromami v parku alebo doline hľadá plody zeme, on im spieva a z dlhého nástroja vydáva lahodné tóny.
(MD)