Do Mošoviec zavítali vzácni hostia z opačného konca sveta
Prečo si vybrali práve Mošovce, organizátor a prezident Slovenskej Federácie Okinawského karate a kobudo Ladislav Klementis neprezrádza jednoznačne. „Bol som tu predminulý rok v zime a zapáčil sa mi areál. Zistil som si, či spĺňa všetky kritériá pre sústredenie a na druhý rok v lete sme tu boli prvýkrát.“
Štvorica japonských majstrov mala nabitý program od chvíle, čo vkročili na Slovensko. Po trinásťhodinovom únavnom lete absolvovali oficiálnu návštevu u ministra obrany Jaroslava Bašku a za sebou už majú aj rozhovory pre médiá. Posádku tvorili vyše šesťdesiatroční okinawskí „dedkovia“ – Matayoshi, Gushiken, Kurashita a najstarší Kiyuna, ktorý vraj ešte nikdy nebol v cudzine. Títo japonskí dôchodcovia sa však vôbec nedajú porovnať s našimi slovenskými. Disponujú totiž vynikajúcou fyzickou kondičkou a sála z nich vnútorná pohoda. To, čo hlása samotné karate, oni ďalej šíria ako senseiovia či hanshiovia (učiteľ učiteľov). Do našej krajiny pricestovali karatisti aj z iných krajín, medzi ktorými je Kanada, Uruguaj, Argentína, Nemecko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina a Česká republika.
Okrem tréningov absolvovali športovci aj výlety po okolí. Boli na pikniku v Gaderskej doline, na rybníkoch absolvovali rybačku a večer si pripravili grilovačku z úlovkov. Jazdili aj na koňoch.
Všetky sa mu zdajú pekné
Naši hostia si vybrali na-
ozaj krásne počasie, no na okinawské teploty naše európske ledva dvadsaťpäťky či trid-siatky nestačia. Potvrdil to aj Zensei Gushiken, ktorého „vy-hnali“ robiť s nami interview. Vraj, bol zo štvorice najmladší. Z rozprávania dvoch mladých tlmočníkov sme usúdili, že by nebolo vhodné rušiť majstrov pri oddychu, a tak sme sa museli uspokojiť len so 65-ročným Gushikenom. Hoci sme sa tešili na reakcie veľmajstra Kiyuna, ktorý bol na Slovensku, a vôbec v cudzine prvýkrát, rešpektovali sme aktuálnu situáciu.
Gushiken s nami komunikoval veľmi živo a úctivo. Slovensko navštívil už druhýkrát a naša krajina i ľudia sa mu páčia. Najviac ženy. „Nikdy neviem odhadnúť vek. Všetky sa mi zdajú mladé,“ hovorí majster s deviatym danom ukazujúc pritom na pokožku. Pochvaľoval si aj zemiaky a hríby, ktoré si vlastnoručne nazbieral. Chutili mu aj naše sladkovodné ryby, keďže oni lovia len morské. Zážitok mal však z našich záchodov. Keďže je veľmi malý, s humorom priznal, že by potreboval stolček.
Slovenskí karatisti sú zapálení pre karate
Slovenský majster Ladislav Klementis prezradil na japonských učiteľov, že nedokážu negatívne myslieť a už vôbec nepoznajú závisť. Gushiken neskončil rozhovor bez toho, aby nepochválil slovenských učencov. Napriek tomu, že v Okinawe je kolíska pôvodného karate, Okinawčania sa až tak o tento šport nezaujímajú. „Mám veľkú inšpiráciu, keď vidím, akí sú Slováci zapálení pre karate,“ hovorí majster s úctou typickou pre japonských učiteľov.
Až po rokoch si človek uvedomí podstatu
„Zo začiatku to bolo len o športe,“ hovorí Klementis o svojej počiatočnej láske ku karate. „Za socializmu sme nemohli cestovať a Okinawa bola dosť neznáma.“ Až v roku 1997 dostali pozvánku na svetový pohár a išli prvýkrát na druhý koniec sveta. Dovtedy udržiavali kontakt len s okinawskými majstrami, ktorí pricestovali šíriť svoje skúsenosti do Európy.
Po rokoch však Klementis prišiel na dôležitý fakt. „Keď máte 20 či 30 rokov, môžete poskakovať, ale keď máte 70, poskakovať nebudete. Zistíte, že vám to nič nedáva,“ vysvetľuje svoju filozofiu predseda Slovenskej federácie karate a bojových umení. Cestu k pochopeniu hľadal priamo v domove svojho učiteľa Choyu Kiyuna – na Okinawe. On bol totiž prvý a jediný majster, ktorý sa rozhodol učiť slovenských karatistov. Kým si otestoval ich presvedčenie, prešlo päť rokov. Slováci zatiaľ spoznávali japonský svet a vzde-lávali sa vo veciach, o ktorých nikto z nich nechcel hovoriť. Tým si získali dôveru a potrebnú podporu.
„Okinawské karate je niečo, čo drží ľudí pokope. Keď sa to robí ako fitnes a zábava, sme ako jedna rodina. Keď sa do toho vloží šport, politika, podvody, víťazenie, kazí to charakter. Žiaľbohu, štát podporuje výsledky športu...,“ hovorí znechutene Klementis.
Na ďalšiu návštevu, teda o rok, sa všetci veľmi tešia. Majster Gushiken si nás dokonca zarezervoval na rozhovor.
JANKA KOVALČÍKOVÁ
