Mnohým možno v tej chvíli napadlo, že už je to tu. Známa firma si hľadá lepšie podmienky na Balkáne, Slovensko už nie je pre ňu ekonomicky takým lukratívnym priestorom, ako tomu bolo v nedávnej minulosti. Pridali sa aj niektorí ekonómovia, ktorí tvrdia, že môže ísť o prvý signál, že krajina pod Tatrami už nie je rajom pre investorov.
Ale nič nie je také horúce, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Podľa všetkého z Turca odchádza len stará linka a na počte pracovných pozícií sa nič nezmení. Časť ľudí, pracujúcich vo firme, si ale aj tak myslí svoje. Dokonca sa verejne šušká, že odchod linky súvisí s jarným bojom o zvýšenie platov. Jeden robotník nám povedal, že je to asi odveta za to, že chceli zarábať rovnako ako ich kolegovia v Bratislave. Takýmto chýrom a možným fámam sa ale dalo predísť komunikáciou, ktorú vedenie firmy nie celkom stopercentne zvládlo. Vydalo sa len jedno strohé stanovisko, viac sme sa napriek našej celotýždennej snahe nedozvedeli ani my. Hovorkyňa firmy po slovensky veľa nehovorí, ostatní jej kolegovia z tlačového centra si zrejme čerpajú dovolenku. Na naše otázky tak nemal kto odpovedať. A tak sme boli aj my a zrejme aj pracovníci a ich rodiny odkázaní na agentúry a ešte strohejšie odkazy ľudí, ktorých sa nám podarilo "vytočiť" v Martine i v Bratislave.
Prekvapila nás aj reakcia predsedu základnej organizácie odborov. Rozprávali sme sa asi hodinu, ale okrem školenia o tom, ako sú novinári dychtiví za senzáciami, nám toho veľa nepovedal. Pritom sme sa snažili zistiť len to, ako celú problematiku vnímajú radoví zamestnanci. Stačilo pár slov, ale ochota akosi chýbala. Jeho základný argument, že verejnosť nemusí trápiť to, čo sa deje vo firme, vari ani nie je argumentom. Samozrejme, aj šéf odborov môže mlčať, ale potom nám logicky napadne otázka, koho vlastne reprezentuje. Zamestnávateľa alebo zamestnancov?
Nechceme byť arbitrami a ani jasnovidcami. Ale môže sa stať, že nás správy podobného obsahu ako z Volskwagenu budú atakovať častejšie. Budú sa aj v iných firmách správať rovnako?
ROMAN KOPKA