Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
HORE TURIANSKYM STUDENCOM PLAVBA ZARÚBANÁ

Ryby nie sú olympionici, päť metrov nevyskočia

Z turianskeho potoka Studenec vraj takmer zmizli ryby. Týka sa to najmä jeho úseku v obci. Povedali nám to dvaja miestni rybári.

Rybári sa domnievali, že ryby zo Studenca vymizli najmä kvôli dvom malým vodným elektrárňam, ktoré sú v prevádzke už 15 rokov. Predseda mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Martine Turanec Jaroslav Hlavatý nám povedal, že príčin úbytku rýb je viac, ale je to všeobecný jav, ktorý platí nielen na Studenci. Nespôsobuje to len znečistenie tokov, ale rôzne vodné diela a stavby.
Studenec po zregulovaní koryta pozdĺž celej obce stratil svoj pôvodný charakter a ryby v ňom nemajú prirodzené podmienky pre život. Chýbajú najmä úkryty. Dolná elektráreň je vybavená haťou, ktorá zadržiava vodu pre turbínu. Keď voda priteká potrubím k turbíne, tesne nad haťou už netečie takmer nič. V lete sa voda s nižšou hladinou prehrieva, čo rybám nevyhovuje. Horná elektráreň odoberá vodu z dna potoka, potom tečie 200 až 300 metrov potrubím k turbíne. Pri odbere vody v čase, keď je jej málo, je koryto Studenca takmer suché. Stavbami na vodných tokoch ľudia obmedzili ťah rýb na neresiská. Pribudli aj predátori rýb, napríklad kormorány. Do Studenca tiahnu aj ryby z Váhu, niektoré z nich prekonali vzdialenosť aj 50 až 60 kilometrov. Cez dolnú elektráreň sa ale do vyšších polôh Studenca nedostane žiadna ryba. V minulosti boli v Studenci v hojnom počte okrem pstruhov aj lipne, jalce, čereble a hlavátky. Ale hlavátky sa v potoku neobjavili minimálne desať rokov,“ vysvetľuje Jaroslav Hlavatý.
Studenec členovia Slovenského rybárskeho zväzu zarybňujú každoročne na úseku od jeho vtoku do Váhu až po hranicu lesa - povyše elektrární iba pstruhmi potočnými a na dolnom toku pstruhmi aj lipňami. V celom Martinskom okrese rybári každoročne nasadia do riek a potokov a kanála Váhu ryby rôznych druhov za dva milióny korún.
„Umelé zarybňovanie nikdy nemôže nahradiť prirodzené neresiská. Nie som za to, aby sa búrali postavené vodné diela. Riešením nie je ani vykompenzovanie úbytku rýb ich väčšími násadami. Myslím si, že ryby majú mať možnosť prirodzeného pohybu po celom toku potoka a na jeho úseku v obci treba vytvoriť rybám prirodzené úkryty, ako sú jamy a veľké kamene. Rybochody sa dajú pri vodných dielach urobiť vždy, ale musia byť funkčné,“ dodal Jaroslav Hlavatý.
Zaujímal nás aj názor Mariána Zubka, majiteľa obidvoch vodných elektrární. Povedal nám, že je štátnym zamestnancom, ktorý nesmie podnikať, preto elektrárne prenajíma. Poprel, že by elektrárne boli príčinou úbytku rýb. Okrem toho tvrdí, že pstruhy sú aj povyše elektrární, aj medzi nimi a existujú aj štatistiky, koľko ich tam rybári ulovia. Rybárom vraj prekáža on, pretože v čase, keď bol pred mnohými rokmi členom rybárskej stráže, postupoval tvrdo proti pytliakom a tí mu to neodpustili.
„Studenec patrí medzi potoky, kde je pstruhov najviac. Mám povolenie na lov pstruhov, ale nechodím ich chytať,“ povedal Marián Zubko. Spoločne s ním sme ale išli k potoku povyše elektrární, vybral si udicu a pstruh mu na návnadu tri razy zabral. Zatelefonoval aj svojmu známemu - rybárovi, ktorý nám potvrdil, že tento rok už na Studenci ulovil vyše štyridsať pstruhov, približne tridsať z nich pustil do vody, lebo nedosahovali požadovanú mieru. „V päťdesiatych rokoch minulého storočia urobili umelé koryto Studenca a postavili na ňom kaskády. Potok predtým tiekol inde. Tých kaskád je tam približne desať a pri výstavbe vodných elektrární sme urobili iba jediné vzdúvadlo. Nič sme tým nenarušili, pretože nad elektrárňami je ešte vyššia kaskáda, cez ktorú žiadny pstruh neprepláva. Bez kladných vyjadrení inštitúcií by som žiadne stavebné povolenie nedostal. Pred pätnástimi rokmi sme riešili aj možnosť vybudovania rybochodu. Odborník Krajského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici sa vtedy vyjadril, že rybochod stavať netreba, lebo pohyb rýb po Studenci je už prerušený vysokými prepážkami. Elektrárne si bol pozrieť aj ichtyológ, ktorý sa vyjadril, že ryby by hore Studencom nevyplávali, ani keby tam elektrárne neboli. Žiadna ryba sa nedostane hore kaskádami vysokými 3,8 metra alebo 5 metrov. Neviem ale, prečo rybochody neurobili stavitelia kaskád ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia,“ dodal Marián Zubko.
BRAŇO GREGOR

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 661
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 557
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 906
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 237
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 209
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 621
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 909
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 755
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 620
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 643
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skalici sme podľahli na domácom ľade.

„Štyri góly nám na víťazstvo musia stačiť. Treba byť dôslednejší vzadu, to je najväčší problém,“ zdôraznil po prehre so Skalicou martinský kapitán Michal Murček.

12 h
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

13 h
Ilustračná fotografia.

V meste vytvorili odberové miesta v ZŠ na Ul. Komenského.

15 h
Odberové miesta budú vytvorené aj v Gymnáziu Jozefa Lettricha.

Mesto Martin pre účely skríningového testovania na COVID-19 bude využívať aplikáciu Bookio, prostredníctvom ktorej sa rýchlo a ľahko prihlásite na miesto a čas, ktorý vám vyhovuje.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

13 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

11 h

Muža našli už bez známok života.

17 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?