19. aug 2008 o 0:00
Námestie, ako ho ešte nepoznáme
Starí Martinčania si možno budú pamätať, že v mieste terajšieho Vajanského námestia bola uličná zástavba. Jej premena na námestie sa udiala v čase veľkej prestavby Martina, v rámci ktorej sa reagovalo na prudké tempo rastu mesta a rozvoj strojárskeho prie
myslu. Padol mu za obeť aj dom, v ktorom Svätozár Hurban Vajanský býval. Zostala po ňom len pamätná tabuľa. Námestie si treba odfotografovať. Jeho dnešná podoba sa možno onedlho stane minulosťou. Radnica má ambície prestavať ho. „Námestie má aj dnes nesporné urbanistické a architektonické kvality,“ hovorí riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Róbert Dúbravec. „Matúšikov objekt domu služieb, dom kultúry manželov Cimmermannovcov si zachovali pôvodnú architektúru a vytvárajú kvalitný priestor v centre mesta. Je tu dominantná fontána, zeleň, ale aj výškovo rozdielne plochy a hoci je stále atraktívny pre obyvateľov, už neuspokojuje súčasné nároky mesta na kvalitu vybavenia verejných priestorov. Ako jeden z mála v meste má predpoklady okrem iného napríklad na vybudovanie podzemných parkovacích priestorov pre širšie chápané mestské centrum. Aj preto útvar vyhlásil verejnú anonymnú ideovú jednokolovú urbanisticko-architektonickú súťaž na jeho riešenie.“ Cieľom súťaže bolo získať rôzne ideové návrhy na možnú prestavbu územia tvoreného ulicami V. P. Tótha, M. R. Štefánika, Záborského ulicou a obslužnou komunikáciou mestského úradu, ktoré spolu s budovami popri nich vytvárajú dnešné Vajanského námestie. Mesto od súťaže očakávalo nové návrhy na prestavbu štruktúry námestia a jeho prepojenie s pešou zónou a areálom Memorandového námestia, vrátane peších koridorov, cyklistických trás a dopravných komunikácií. „To sa podarilo. Svoje návrhy v určenom termíne poslalo dvanásť kolektívov, čo je na slovenské pomery veľký úspech. Porota, v ktorej zasadli, špičkoví slovenskí architekti a urbanisti na čele s profesorom Bohumilom Kováčom, mala ťažkú úlohu, pretože posu-dzovala podnetné a v mnohých ohľadoch vývojaschopné návrhy. Mesto totiž zámerne nezadalo presné parametre pre budúce funkcie námestia, práve naopak. Súťažou sme chceli získať čo najviac pohľadov na to, ako a na čo by sa priestor námestia mohol využiť. Niektoré návrhy sa zaoberali len skultivovaním priestoru, iné prišli s progresívnymi prvkami,“ vysvetľuje R. Dúbravec. Víťazný návrh kolektívu autorov Imrich Pleidel, Peter Masár, Jaroslav Holota a Jaroslav Šugár sa s veľkou pravdepodobnosťou bude aj realizovať. „Námestie vyrovnáva, rieši na nej zeleň, umiestňuje plochy pre oddych, kultúrne podujatia... Budúce námestie by už nemalo byť námestím, cez ktoré sa len prechádza, ale námestím, ktoré žije,“ uza-tvára R. Dúbravec. Kým sa tak stane, budú môcť Martinčania zhliadnuť na jeseň na výstave časť súťažných prác a potom by sa malo postupne prejsť k príprave podkladov – najskôr v ateliéri a potom aj v stavebnom konaní. A termíny? „Budem rád, keď sa to začne robiť v budúcom roku. Nakoniec, súťaž sme nerobili pre súťaž, ale preto, aby sa to námestie prestavalo.“ (RD, VL) O NÁMESTÍ Zásady samotného situovania a riešenia námestia ako zhromažďovacieho priestoru navrhol v územnom pláne Ing. arch. Ján Pelnář. Zastavovacia štúdia námestia bola vypracovaná v roku 1958 ako súčasť objektu domu kultúry. Ten postavili v roku 1964 podľa projektu Antona a Gabriely Cimmermannovcov. V roku 1972 bola na urbanistické riešenie námestia vypísaná súťaž a najvyššiu cenu (druhú) získal návrh architekta Ivana Matušíka. Námestie sa budovalo postupne a na južnej strane námestia vo väzbe na Ul. V. P. Tótha sa v rokoch 1967-1974 postavil dom služieb architektov Matušíka, Németha a Struhařa. Východnú stranu námestia tvorí osempodlažný objekt sídla mestského a obvodného úradu postaveného podľa projektu Ing. Zdenka Doležala (realizácia v rokoch 1967 – 1973). Západnú stranu námestia tvorí Ul. M. R. Štefánika a komplex Neografie. Z obdobia výstavby vyššie spomínaných objektov pochádzajú aj úpravy priestoru námestia S. H. Vajanského.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou