19. aug 2008 o 0:00
Betónovú džungľu nad hlavami Šútovčania nechcú
V TÝCHTO DŇOCH sa začne stavebné konanie na výstavbu diaľnice, ktorú chce Národná diaľničná spoločnosť budovať už o rok. Šútovčania, ktorí podpísali petíciu proti výstavbe diaľnice v tesnej blízkosti obce, sú znepokojení, ale zatiaľ čakajú, ako sa situáci
Z POLÍ A ZO ZÁHRAD SA STANÚ POZEMKY PRE DIAĽNICU - ĽUDIA SA BÚRIA a bude vyvíjať. Výstavba diaľnice sa najviac dotkne Jozefa Balka a jeho manželky. V súčasnosti žijú v pokojnom prostredí, chovajú ovce, ošípané, ale na ich pozemku plánujú zbúrať humno a postaviť štyri piliere diaľničného mosta. „Tento dom je na tom najhoršie z celej obce, lebo hore nad svahom sú iba pozemky. Podpísal som petíciu a som aj proti výstavbe diaľnice podľa plánovaného variantu, pretože mi to vôbec nevyhovuje. Na všetko budem doplácať. Prídem aj o záhumienky a vyzerá to tak, že nebudem môcť nič chovať a neviem si predstaviť, ako odstránia hluk. Ovce tu choval ešte môj otec, ja som si na ne zvykol, ale môj život sa zmení,“ posťažoval sa nám minulý týždeň Jozef Balko. Ukázal nám, kde by mali stáť piliere a z toho sa dalo ľahko predstaviť, že automobily mu budú premávať priamo nad hlavou. Keď sme sa Jozefa Balka opýtali, či sa mieni o svoje občianske práva súdiť, nevedel nám s určitosťou odpovedať, čo bude robiť. „Uvidím, čo sa bude diať, ak sa bude súdiť viac ľudí, pridám sa k nim. Niektorí sú možno radi, že za pozemky dostanú peniaze, ale mne to jednoducho nevyhovuje. Nejakých 250 korún za štvorcový meter pozemku je žalostne málo. Malo by to byť minimálne 750 až 800 korún. Moje životné podmienky sa predsa podstatne zhoršia,“ dodal Jozef Balko. Tento Šútovčan, ale ani ostatní obyvatelia obce, s ktorými sme hovorili, neboli proti výstavbe diaľnice. Všetci však jednomyseľne tvrdili, že lepším riešením by bol tunel v lokalite Korbeľka. Zničia im kus prírody Manželia Ján a Mária Vojtkovci budú žiť iba niekoľko desiatok metrov od diaľnice a prídu o záhradu, ktorú majú mimo pozemku, kde stojí ich rodinný dom. Aj oni podpísali spomínanú petíciu. „Diaľnicu treba, ale niekde ďalej od obce. Vyzerá to tak, že pôdu nám automaticky vyvlastnia. Nie je to len obyčajná lúka, ale orná pôda. Máme síce iba niečo vyše dvoch árov záhrady, ale dopestujeme si na nej zemiaky a zeleninu. Myslím si, že pre výstavbu diaľnice si vybrali najhorší úsek, kde budú musieť robiť samé mosty. Tunel cez Korbeľku by bol lepší. Teraz nás čaká hluk,“ povedala nám Marta Vojtková. Jej manžel je už rozhodnutý. „Pôdu nepredám. Čo by nám zostalo? Nech mi ju vyvlastnia. Počkáme si, ako sa situácia vyvinie a uvidíme, ako sa rozhodnú iní,“ dodal Ján Vojtko. Jeho dcére Marte Jurečkovej už prišiel poštou aj návrh dohody o odkúpení pozemkov. „Nepodpísali sme ho. Podpísali sme už petíciu a nemôžeme si protirečiť. Neprekáža mi iba to, že nám vyvlastnia pozemky. Myslím si, že sa výstavbou diaľnice zničí aj kus nádhernej prírody v obci. Povedali mi to aj ľudia, ktorí do Šútova prichádzajú kvôli odpočinku z okolia Považskej Bystrice,“ povedala. Znehodnotia im prírodu, aj bývanie V Šútove sme stretli i ľudí, ktorých výstavba diaľnice príliš netrápi. Bývajú v hornej časti obce a pri futbalovom štadióne nemajú žiadne pozemky. Jeden z oslovených, ktorý nám nechcel povedať svoje meno, povedal, že by bol najradšej, keby diaľnica bola hotová už dnes. Niekedy, keď cestuje autom, musí pri vychádzaní na hlavnú cestu čakať aj desať minút, kým sa na ňu pri prehustenej premávke dostane. Hovorili sme aj so Šútovčanom, ktorého otec a strýko vlastnia 81 árov pozemkov. „Neviem, ako sa rozhodnú, ani či sa nám oplatí bojovať proti štátu. Ak niekto bez môjho súhlasu začne niečo stavať na mojom pozemku a oznámi mi, že potrebuje desať štvorcových metrov, ako sa mám cítiť? Neviem, či je to diskriminácia, ale myslím si, že diaľničná spoločnosť by mala viac komunikovať s ľuďmi, nie len nechať papiere na obecnom úrade, že sa ide stavať a hotovo. Chápem, že vo veľkom meste sa nedá s každým rokovať, ale v Šútove sa vyvlastňovanie netýka mnohých ľudí. Veď nám idú ničiť okolie a postavia nám tu betónovú džungľu. Tunel je vraj veľmi drahý, ale pri toľkých miliardách sa vždy dá niekde ukrojiť a inde pridať. Teraz klesne cena našich nehnuteľností, veď kto si ich kúpi, ak budú pár metrov od diaľnice. Ľudia chceli stavať na pozemkoch pri futbalovom ihrisku, ktoré im chcú vykúpiť. Za peniaze, ktoré mohli mať Šútovčania na stavbu domu, si kúpia akurát pozemok,“ povedal Tibor Červík. Minister ich presvedčil Šútovčania za situáciu môžu aj sami. Poslanci hlasovali vlani šesťkrát proti žltému variantu. V decembri minulého roka navštívil obec minister dopravy pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny a splnomocnenec slovenskej vlády pre výstavbu diaľnic Igor Choma. Na verejnej diskusii s obyvateľmi obce povedali, že do úvahy prichádza iba žltý variant alebo vyradenie približne sedemkilometrového diaľničného úseku v šútovskom katastri z výstavby diaľnic. Na ceste I/18 by vznikol dopravný lievik, ktorý by životné prostredie zaťažil ešte viac. Vyradenie šútovského úseku z diaľničnej siete by malo negatívny dopad nielen na rozvoj regiónu, ale aj kraja. Ľubomír Vážny vtedy argumentoval, že žltý variant (B 2) je kompromisom rôznych dopadov na životné prostredie v obci. Prechádza ponad futbalové ihrisko a dotýka sa kameňolomu. Vyžaduje si vybudovanie zárezov do terénu, prechodov pre zver, obslužných ciest k políčkam a premostenie úseku nad terénom na okraji Šútova. Búrať treba iba spomínané humno. Pri červenom variante sa počítalo s výstavbou štyroch tunelov, ale najväčším problémom bolo, že zasahuje do chráneného pásma. Slovenské a európske úrady životného prostredia a Európska komisia by sa podľa Ľubomíra Vážneho tak či onak vyjadrili, že tam nie je možné stavať. Ďalším variantom bol tunel cez lokalitu Korbeľka (variant B 1), ktorý ešte v roku 2002 odporúčalo aj ministerstvo životného prostredia. Šútovčania ho podporovali na stretnutí s ministrom vlani v decembri. Ten nám vtedy povedal, že tunel by sa dal budovať iba za cenu straty troch významných zdrojov pitnej vody. Už v roku 2005 naviac pri určovaní trasy diaľnice pri porovnaní finančnej náročnosti ministerstvo dopravy určilo pre ďalšie etapy prípravy iba žltý variant. Čakajú, čo im poradí právnik Poslanci potom v januári pre obavy z vyradenia diaľničného úseku v šútovskom katastri z výstavby diaľnic v januári tohto roka vydali pre územné rozhodnutie kladné stanovisko. Potom 242 z vyše 400 voličov v Šútove podpísalo petíciu proti rozhodnutiu poslancov. Tí v máji tohto roku zrušili kladné stanovisko z januára a prostredníctvom právnika Miroslava Bachynca, ktorý zastupuje obec, žiadali ministerstvo o prehodnotenie trasy. Lenže v tom čase už existovalo územné rozhodnutie a ministerstvo dopravy začalo prípravy na stavebné konanie. Starostu Šútova Vladimíra Jurečku sme sa opýtali na ďalšie kroky obecného zastupiteľstva. „Neviem, či niektorí Šú-tovčania podpísali dohody o budúcich kúpnych zmluvách. Niektorí sa prišli poradiť, čo majú urobiť. Poradil som im, že ak podpísali petíciu, nemali by podpisovať zmluvu. Necháme si poradiť od právnika,“ povedal. Od Miroslava Bachynca sme sa dozvedeli, že odpoveď na požiadavku o prehodnotenie trasy diaľnice nedostal. Zákonom o vyvlastňovaní pozemkov sa teraz zaoberá Ústavný súd na základe podania skupiny poslancov okolo Daniela Lipšica. Etela Nogová, predsedníčka šútovského petičného výboru tvrdí, že v žiadnom prípade nie je proti výstavbe diaľnice, ale nemôže súhlasiť s tým, že va-riant vybratý ministerstvom je výhodnejší. Zatiaľ nám nevedela povedať, ako bude pokračovať v boji za svoje práva. BRAŇO GREGOR
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
