Písmo:A^-|A⁺00

So spevom prešli Kováčikovci celé centrum Martina od evanjelického kostola po katolícky kostol. Publicista, literát a haškológ Igor Válek Kováčikovcom v obidvoch kostoloch priblížil pamätné miesta, významné historické okamihy a osobnosti Martina. V medickom internáte potom prebiehal ďalší program stretnutia. Kováčikovci sú sedemnástym najpočetnejším rodom na Slovensku. V súčasnosti ich žije na Slovensku vyše sedem a pol tisícky. Priezvisko Kováčik má pôvod v kováčskom remesle, ktoré patrilo k najrozšírenejším v okolí Čierneho Balogu, kde sa začalo v 17. storočí priemyselne vyrábať železo. „Naším erbom je podkovička, ktorá je symbolom šťastia s tromi klincami v tvare K. Klince sa totiž najskôr vyrábali kovaním. Stretávame sa, aby sme sa spoznávali,“ povedal Milan Kováčik z Brezna, spoluzakladateľ stretnutí rodu. Z Kováčikovcov má práve on najlepšie spracovaný rodostrom, ktorý siaha až do 17. storočia. V Martine Kováčikovci krstili knihu Evy Furdíkovej O čom nemlčia cirkevné matriky, v ktorej autorka dokázala, že spomínaný rod je ešte starší ako predpokladal Milan Kováčik. Ten vychádzal z chybného údaja z roku 1674 v cirkevnej matrike, podľa ktorého boli Kováčikovci potomkami Lukáša Muránskeho. Eva Furdíková posunula začiatky priezviska Kováčik až do roku 1600 a potvrdila, že jeho nositelia pracovali pri vysokých peciach a neboli iba kováčmi ale aj zámočníkmi. Kováčikovci si síce na stretnutí neodpustili tému, ktorá vetva Kováčikovcov je najstaršia a spomenuli pritom aj iné možnosti pôvodu priezviska, ale napokon sa zhodli, že podstatné je, že sú jednou veľkou rodinou. Na stretnutí bolo podľa jeho organizátorky Zdenky Kováčikovej približne dvadsať Turčanov, väčšina z nich prvý raz. Kováčikovci prišli z Martina, Vrútok, Belej-Dulíc, Necpál. „Na stretnutia rodu chodím najmä kvôli tomu, že je na nich dobrá zábava,“ povedal nám Vladimír Kováčik z Belej-Dulíc. So svojou manželkou Janou boli prvými Turčanmi na stretnutiach Kováčikovcov. Do najvzdialenejšej minulosti pozná korene svojho rodu v Turci Jozef Kováčik z Vrútok. „Moji predkovia žili v Turci už v roku 1788, nielen vo Vrútkach, ale aj v Ďure a Necpaloch. Čakám, že objavím aj nejakého príbuzného, ktorého som doteraz nepoznal. Teším sa na vzájomné spoznávanie sa a rozhovory,“ povedal. Kvôli spoznávaniu rodu prišla na stretnutie aj Mária Kováčiková z Necpál. Ďalší Necpalčania Ivan a Mária Kováčikovci boli tento rok na prvom rodovom stretnutí. Dozvedeli sa o ňom z našich novín. „Páči sa mi, že je nás tu veľa a všetci sú k sebe srdeční. Cítim sa tu naozaj dobre,“ povedal nám Mária. Jej manžel pochádza od Bánoviec nad Bebravou a jeho starý otec bol z Chynorian. Z Kováčikovcami z tejto obce hľadal spoločné spodnejšie vetvy rodostromu.

Článok pokračuje pod video reklamou