Písmo:A^-|A⁺00

ice, Prešov, Martin a Nitra) si prišli prezrieť štyria z nich. Stretnutie s nimi sa začalo spoločnou večerou v hoteli Grandis, na ktorej sa okrem martinského prípravného tímu zúčastnil aj predseda ŽSK, primátor Dolného Kubína, zástupca primátora Žiliny. Účasť najvyšších politických reprezentantov troch miest a regiónu demonštrovala jednu zo základných myšlienok martinského projektu vyjadrenú aj sloganom „dotyky a spojenia“ – a to práve myšlienku spojenectva Martina s ďalšími mestami a obcami stredného Slovenska, ideu spolupráce a tradičnú martinskú črtu vyjadrenú aj v erbe mesta – schopnosť Martina nezištne sa podeliť o svoje „bohatstvo“. Prehliadka Martina na druhý deň priamo súvisela s programovými zámermi nášho projektu. Preto sme ju začali v strojárňach návštevou obrovskej výrobnej haly, v ktorej sa však už niekoľko rokov nepracuje a ktorú má mesto v prípade víťazstva v súťaži v úmysle odkúpiť a vybudovať v nej Európske centrum súčasného umenia. Premeniť mesto železa na mesto ducha – to je jedným z najkľúčovejších zámerov projektu M art IN. Ďalej sme členov komisie previedli historickým centrom Martina, ukázali sme im projekt „tiene slávnych Martinčanov“, výstavu architektonických prác na Matičnom námestí, nové prechody s textami známych slovenských básnikov i nové tabuľky, označujúce martinské ulice. Na námestí sme stretli hercov chodúľového divadla, pozreli sme si rekonštrukciu Národného domu aj znútra a vošli sme aj do galérie, v ktorej našich hostí zaujala inštalácia výstavy Bienále fantázie, obrazy Ľubomíra Longauera, ale aj workshop o súčasnej architektúre. Mesto žilo, pulzovalo, počasie bolo nádherné, nálada komisárov bola čoraz lepšia a z nás tiež opadávalo mierne napätie, ktoré v nás už niekoľko dní narastalo z pochopiteľných dôvodov – všetci sme si totiž kládli otázku, či sa svetaskúseným pánom a dámam bude v našom mestečku páčiť, či sme schopní aspoň do istej miery naplniť ich predstavu, ako by malo európske hlavné mesto kultúry vyzerať a ako by mali pôsobiť obyvatelia a predstavitelia mesta. Na Hostihore a pri návšteve SNM sme – podľa môjho názoru - získali ďalšie „plusové body“, pretože aktuálne výstavy v múzeu sú nesmierne pútavé a svedčia o širokej kultúrnej ponuke, nuž a návšteva martinského skanzenu bola skvelou bodkou za prehliadkou. Naším cieľom bolo ukázať Martin vo viacerých jeho podobách taký, akým je v skutočnosti a naznačiť, akým by sa mohol stať, keby sme titul získali. Z návštevy sme mali napokon príjemný pocit a verím, že s takými pocitmi odchádzali aj naši hostia. Všetko nám vyšlo tak, ako sme si predstavovali, ba mierne nad naše očakávania, takže vo finále sme skonštatovali, že ak v tejto súťaži prípadne aj nevyhráme, tak to určite nebude kvôli tým dvom dňom, počas ktorých naše mesto navštívili niektorí členovia výberovej komisie. Teraz náš čaká už iba posledný, ale možno najťažší krok súťaže – prezentácia projektu pred kompletnou výberovou komisiou v Bratislave 8. septembra. Martinčania – držme si palce!

Článok pokračuje pod video reklamou