my.
„Píšte o obchvate, ten nás zaujíma najviac a potrebujeme aj kanalizáciu,“ povedal nám Dušan Ďuris. V našich novinách ho za-ujímajú najmä športové rubriky. Služby v Hornej Štubni sú vraj postačujúce a obchodov je v obci dosť. Iveta Lacková nám povedala, že jej v obci chýba lekáreň. Bolo ale aj veľa ľudí, ktorí nám nechceli nič povedať. Vraj sa máme pýtať iných.
Po čase sme začali hľadať majiteľa aktuálneho čísla našich novín. Výherkyňou sa stala Eri-ka Žiaková, ktorú sme pristihli na ulici počas rozhovoru s dcérou. Najskôr sme sa jej opýtali, čo v našich novinách číta a čo by v nich nemalo chýbať o Hornej Štubni.
„Sme ďaleko od Martina a vďaka novinám vieme, čo sa v najväčšom turčianskom meste deje. O dianí v obci vieme všetko, čo potrebujeme, a veľa sa dozvieme aj na obecnom úrade. A naše problémy? Horná Štubňa je dosť veľkou obcou na to, aby sme už mali kanalizáciu. A dopravná situácia v obci je katastrofálna. Niekde spisujú petíciu, keď obcou prejde 150 automobilov a u nás ich toľko prefrčí cez obec v priebehu hodiny,“ rozhovorila sa Erika Žiaková.
Keď sme sa jej opýtali, či má aj aktuálne číslo našich novín a dostali sme kladnú odpoveď a o chvíľu nám ich dala do rúk. Keď od nás prebrala päťstovku, povedala nám, že ju dá vnučke Janke k meninám, aby si kúpila, čo sa jej bude páčiť. Výber nechá na ňu.
Hovorili sme aj s manželom pani Žiakovej Rudolfom. „Vo vašich novinách si čítam najmä športové rubriky. A o čom by sa malo písať. Občas si
v obci pošomreme na to, čo sa dlhé roky nerobí a dávno nám to sľúbili. Veď deväťdesiat percent Hornoštubňanov musí minimálne raz denne prejsť na druhú stranu cesty, cez ktorú prejdú denne tisíce automobilov. Rodičia musia väčšinou previesť svoje deti do školy. Pamätám sa, že viaceré z nich sa stali na našej ceste obeťami dopravných nehôd. Nie je dobré, že sa to dlho odkladalo. Ľudia v obci už rezignovali,“ posťažoval sa Rudolf Žiak. Od neho, ale aj od iných Hornoštubňanov sme počuli, že starosta, poslanci a obecné zastupiteľstvo robia, čo môžu. Ondreja Piškiho pochválili najmä za to, že dal poopravovať obecné budovy.
Pri ďalšom rozhovore s Erikou Žiakovou sme sa dozvedeli, že je sesternicou známej herečky Emílie Vášáryovej. „Emília sa tu narodila, aj ju tu pokrstili. Jej sestra Magda skôr inklinuje k Banskej Štiavnici, kde sa narodila. Emília bola u nás naposledy predvlani. Chodí k nám pravidelne, lebo moja mama je jej tetou. Spolu sme trávili prázdniny. Chodila sem veľmi často. Naša stará mama mala kravu a spolu sme ju chodil pásť. Náš starý otec neuznával hercov a spevákov, nazýval ich komediantmi. Ni-kto z rodiny pred ním nemohol herectvo ani spomenúť. Z detstva sa pamätám, že Emília u nás nikdy o sebe nepovedala, že chce byť herečkou,“ povedala nám Erika Žiaková.
Na svojej slávnej sesternici si váži najmä to, že jej sláva nestúpila do hlavy a každému, koho v obci poznala, sa pri návštevách vždy prihovorila prvá. Rudolf Žiak k tomu dodal, že Emília Vášáryová sa pri návštevách u nich vždy čosi podučila zo štubnianskeho švábskeho nárečia, ktorou doma hovorili. Rudolf Žiak patrí k pamätníkom povojnového odsunu karpatských Nemcov z obce. Mal vtedy desať rokov a o týchto pohnutých časoch by dokázal hovoriť hodiny. Je jedným z mála karpatských Nemcov, ktorí vtedy v Hornej Štubni ostali. V škole sa dovtedy hovorilo iba miestnym dialektom nemčiny, ale po vojne sa musel veľmi rýchlo preorientovať na slovenčinu. Bolo to pre neho veľmi ťažké. Druhá vlna odchodu Hornoštubňanov do Nemecka prišla v roku 1968. V tom čase uvažovali o odchode za svojimi presťahovanými rodákmi aj Rudolf a Erika Žiakovci, ale kúpili si dom a napokon sa rozhodli zostať doma.
Pri prechádzke ulicami Hornej Štubne sme išli aj okolo najzaujímavejšej záhrady v obci. Patrí miestnemu ľudovému rezbárovi a sochárovi Jaroslavovi Cickovi. Zdobia ju mnohé kamenné plastiky. Vo svojej dielničke má skryté poklady, ktoré vyrezal z dreva. Niektoré jeho diela vraj teraz vystavujú v Brne.
(GG)