Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Ján Masár: Demokratizačné zmeny v Československu udupali tanky

Vo štvrtok si pripomenieme štyridsať rokov od chvíle, keď tanky okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy zničili demokratizačný proces v Československu. Priamym aktérom udalostí z roku 1968 bol aj dnes už 87-ročný Ján Masár, ktorý v tom čase v Martine za

Stretnutia s Dubčekom
Písal sa rok 1961. Ján Masár ako čerstvý absolvent vysokej školy politickej nastupuje do funkcie tajomníka OV KSS v Martine. Jeho hlavnou náplňou je priemysel. Venuje sa však aj iným oblastiam vtedajšieho politického života a tak nečudo, že sa v roku 1963 po prvýkrát stretáva aj s Alexandrom Dubčekom, ktorý v tom čase viedol slovenských komunistov.
„Pripomínali sme si 100. výročie vzniku Matice slovenskej. Boli to veľké oslavy. S Dubčekom som strávil celé dva dni. Imponovali mi jeho jasné a zásadové postoje. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdalo, vedel byť v kľúčových otázkach rozhodný. Vtedy v Martine sa časť krajských funkcionárov strany postavila proti výstavbe novej budovy Matice, chceli uprednostniť výstavbu Krajského národného výboru v Banskej Bystrici. Dubček to rezolútne odmietol, zdôrazňoval, že Matica je pre Slovensko veľmi dôležitá. Neskôr nám úspešne pomohol riešiť problémy vo Vrútkach, keď sa rozhodovalo o tom, čo sa bude v ŽOS-ke vyrábať, keď sa skončí éra parných lokomotív. Boli snahy, aby sa nové lokomotívy vyrábali na Morave, ale aj zásluhou Dubčekovej iniciatívy ostali vo Vrútkach. Jeho rozhodnosť a autorita nás presvedčila, že je to človek, ktorý by mohol spoločnosť výraznejšie posunúť dopredu. Utvrdili sme sa v tom ešte viac vo chvíli, keď sa nebál kritizovať vtedajšieho prezidenta ČSSR a prvého tajomníka KSČ Novotného za jeho správanie pri návšteve Matice slovenskej v Martine, ktoré slovenskú verejnosť veľmi pobúrilo,“ spomína Ján Masár.

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatok Pražskej jari
Na konci roku 1967 Novotného postavenie slablo. Čoraz hlasnejšie sa hovorilo o tom, aby sa pozícia prezidenta republiky oddelila od funkcie prvého tajomníka KSČ.
„V Martine, ale aj v Trenčíne sa presadzoval názor, aby sa šéfom strany stal Alexander Dubček. Na Štedrý deň nás dokonca navštívil konzul ZSSR a začal nás presviedčať, aby sme si rozmysleli, či budeme podporovať Dubčeka. Nepochodil, na svojom stanovisku sme nič nezmenili. Želanie sa nám splnilo hneď v prvé dni roku 1968. S príchodom Dubčeka na čelo KSČ odštartovali demokratizačné zmeny spoločnosti, ktoré sme veľmi podporovali. V Turci sa postupne prebudila martinská inteligencia – kultúrni pracovníci, ktorí boli akýmsi motorom zmien. Postupne sa pridali ďalší – veľmi aktívne vystupovali aj martinské strojárne. Ako prví sme prišli s myšlienkou organizovať na rôzne pozície výberové konania, odmietali sme princíp dosadzovania nomenklatúrnych kádrov. Keď sa zrušila cenzúra, významnú úlohu v procese demokratizácie zohral aj Život Turca. Redaktori doslova provokovali, vo svojich postojoch žiadali rýchlejšie zmeny v prospech demokracie. Ľudia boli nadšení. Málokto sa ostal pasívne prizerať. Samozrejme, boli medzi nami aj takí, ktorým sa udalosti z jari 1968 nepozdávali – napríklad Jánovi Mazúrovi (bývalý predseda MNV) alebo Alexandrovi Pavlovičovi (bývalý predseda ONV), ale boli v jasnej menšine. Nečudo, že ľudia žiadali ich odvolanie z funkcií,“ loví v pamäti Ján Masár, ktorý nám takmer so slzami v očiach pripomína vtedajší čas.

Skryť Vypnúť reklamu

Vpád okupačných vojsk
V Sovietskom zväze a aj ďalších krajinách socialistického bloku rastie nervozita. Brežnev a jeho radcovia čoraz častejšie hovoria o tom, že v Československu sa šíri plazivá kontrarevolúcia
ohrozujúca socializmus.
„Pozorne sme vnímali tieto postoje, ale napriek tomu sme nechceli ustúpiť z nastúpeného. Tlak sovietskej strany sa zvyšoval, no nikto z nás si nechcel pripustiť, že by k nám nakoniec vtrhli vojaci. Jednoducho sme tomu neverili,“ hovorí Ján Masár, ktorého vpád vojsk šokoval.
„Asi o tretej ráno 21. augusta 1968 ma zobudil veliteľ martinských kasární Kovalík, ktorý mi oznámil, že nás obsa-
dzujú Rusi. Urýchlene sme zvolali predsedníctvo OV KSS a už o štvrtej sme z rozhlasu počúvali známe stanovisko Predsedníctva ÚV KSČ, ktoré odsúdilo vstup vojsk. Väčšina z nás v tom mala jasno a na svojich predchádzajúcich postojoch sme nič nezmenili. Niektorým ale narástli krídla a Pavlovič s víťazným tónom v hlase poznamenal: tak kde sú tí strojári, ktorí ma chceli odvolať. Keď nás ráno navštívili ozbrojení ruskí velitelia, bol medzi nimi aj Sudarkin, pred vtedajším sídlom OV KSS sa zišla obrovská masa ľudí protestujúca proti tomu, čo sa stalo. Sudarkinovi, ktorý hľadal kontrarevolucionárov, som otvorene povedal, že nie sú vítaní a že ich vnímame ako okupantov. Veľmi sa vtedy na-hneval a dookola opakoval, že sú tu na pozvanie, aby chránili socializmus. Mysleli sme si svoje. Odmietli sme aj jeho požiadavku vyzvať ľudí, aby sa rozišli. Nepustili sme ich ani do kasární, a tak sa Rusi „utáborili“ za Attilovým hrobom v Košútoch. V novinách potom vyšiel článok s titulkom – Vpád Tatárov. Ľudia sa správali hrdinsky – neustále protestovali a spisovali rôzne výzvy a rezolúcie. Tie sa uverejňovali aj v novinách a hlásili v turčianskom rozhlase Kriváň. Neskôr ho Rusi lokalizovali a rozhlas prestal fungovať. Sudarkin sa snažil cenzurovať aj noviny, povedal, že bez jeho pečiatky nevyjde ani jeden výtlačok. Neskôr prišli so zákazom nočného vychádzania – neustále sa snažili eliminovať protesty občanov. Bol to však nerovný boj. Presila bola veľká a my sme nechceli riskovať ľudské životy. Ozbrojený odpor bol vylúčený, to by si z nás nikto na zodpovednosť nezobral. Rusi sa ale stále niečoho báli a neskôr vpálili aj do strojární. Dostali sa údajne k informácii, že tanky, ktoré sa tam vyrábajú, majú proti nim zaútočiť. Bolo to smiešne. Zrejme sa aj cítili trápne, keď žiadnych ozbrojených kontrarevolucionárov nenašli,“ hovorí Ján Masár.

Skryť Vypnúť reklamu

Koniec nádejí,
začiatok normalizácie
Okupačné vojská postupne dosiahli svoje. Neštítili sa ničoho. Okolo seba šírili strach, ľudia strácali nádej, že demokracia v Československu predsa len zvíťazí.
„Po podpise moskovských protokolov mi bolo jasné, že je koniec. O dočasnom pobyte vojsk som si myslel svoje, pochopil som, že Rusi len tak ľahko neodídu. Postupne sa začali meniť aj názory niektorých mojich spolupracovníkov. Rýchlo sa prispôsobili novej situácii. Zrejme ich inšpiroval Husák, ktorý urobil neuveriteľný obrat. Z veľkého zástancu Dubčeka sa stal jeho úhlavný nepriateľ. Ja som kabát neprezliekol a na jeseň v roku 1969 ma z funkcie odvolali. Neskôr som neprešiel previerkami a bol som v roku 1971 zo strany vylúčený. Paradoxom bolo to, že ma preverovali aj ľudia, s ktorými sme odsúdili vstup vojsk. Keď som im to pripomenul, tak sa zmohli len na to, že to v skutočnosti inak mysleli, ako hovorili,“ smutne poznamenáva Ján Masár.
Prišili mu pravicový oportunizmus a podporu „kontrarevolúcie“. Po vylúčení z KSS bol nútený stiahnuť sa z verejného života. Nejaký čas pracoval v strojárňach, neskôr sa staral o údržbu ihriska, ktoré vyrástlo pri SOU-strojárskom. „Neprekážalo mi, že ma odstrčili a dali na čiernu listinu. Ani vycestovať do Bulharska na dovolenku som nemohol. To sa však dalo prežiť. Horšie bolo, keď deti nepustili študovať na vysokú školu.“

Dlhé čakanie
Ján Masár s pribúdajúcimi rokmi veril, že sa situácia v Československu časom zmení. Netušil však, že to bude trvať až 21 rokov.
„November 1989 som privítal a podporoval. V Martine sme založili klub Obrody, snažili sme sa o rehabilitáciu ľudí, ktorým po roku 1968 ublížili. Neskôr som sa opäť stretol s Dubčekom. Vstúpil som do sociálno-demokratickej strany, ktorej predsedom sa stal hlavný predstaviteľ Pražskej jari. Žiaľ, Dubček tragicky zahynul a s ním aj Česko-Slovensko. Jeho odkazu som však ostal verný dodnes. Založili sme klub priateľov Alexandra Dubčeka, dokonca jedna škola v Martine sa stala nositeľom jeho mena. V nej sa stretávame každý rok pri príležitosti Dubčekovho narodenia. Diskutujeme s učiteľmi, a najmä so žiakmi, aby sa na rok 1968 nezabudlo. Je to memento českého a slovenského národa,“ dodáva 87-ročný Ján Masár.
ROMAN KOPKA




FAKTY

n 3. – 5. 1. 1968
Alexander Dubček sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ, v Československu sa naštartoval demokratizačný proces.

n 27. 6. 1968
Veľký ohlas v Československu vyvolala výzva 2000 slov, požadujúca dôsledné premeny spoločenského a politického života.

n 14. – 15. 7. 1968
Predstavitelia komunistic-kých strán a vlád piatich krajín Varšavskej zmluvy poslali zo svojho stretnutia list vedeniu KSČ s výhradami proti jeho politike.

n 29. 7. – 1. 8. 1968
V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie vedení KSČ a KSSZ, aby rokovali o politickom vývoji v Československu.

n 3. august 1968
V Bratislave sa uskutočnila schôdzka piatich komunistic-kých strán, ktoré vydali vyhlásenie o tom, že obrana socialistic-kých vymožeností je interna-cionálnou povinnosťou všetkých socialistických krajín. Tento dokument bol neskôr nazvaný ako tzv. Brežnevova doktrína.

n 21. august 1968
Vojenská intervencia piatich štátov Varšavskej zmluvy ukončila v Československu pokus o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou.



Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 873
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 976
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 794
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 779
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 555
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 670
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 330
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 525
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 173
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 899
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podnikatelia z Martina sa postarali odberným tímom o teplý obed.

Testovanie: V obciach ide testovanie hladko

Starostovia si pochvaľujú plynulý priebeh testovania aj disciplínu občanov.

V Kláštore pod Znievom zatiaľ nie sú dlhé rady.

Primátor testuje Martinčanov: Bolo treba ísť trochu aj príkladom

Martinský primátor Ján Danko testuje ľudí na jednom z 50 odberných miest v Martine.

Primátor Jan Danko v akcii.
V Dolnom Kalníku vyhradili prvé tri hodiny pre seniorov, mamičky a ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus Banskobystrický kraj: Polícia zaregistrovala trestné oznámenie (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Nitra hlási mimoriadny tlak na drive-in odberné miesta

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Nitrianskeho kraja.

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

V obciach Žilinského kraja sa situácia upokojila, rady sa skrátili

Situácia v mestách na Liptove sa už upokojuje.

Už ste čítali?