Extraligisti chcú, aby hokejová radosť mala u nás pokračovanie

Bola príprava mužstva na štart extraligy v niečom odlišná od predchádzajúcich rokov?
- S Mariánom Brusilom máme už štandardnú mustru prípravy. Osvedčila sa nám a nebol dôvod ju po dvoch úspešných rokoch meniť. Tentoraz však bola predsa len o čosi tvrdšia. Trochu sme pridali na intenzite a náročnosti. Ale inak je to stále o tom istom. Prvé štyri týždne boli najmä o kondícii a záverečné týždne už boli venované hernému systému a zdokonaľovaniu súčinnosti. Žiaľ, stretli nás veľké problémy, ktoré boli spôsobené zraneniami hráčov. Sme pri mužstve už dlhšie, ale na niečo podobné si nepamätáme. Ani ako hráč som to nezažil.
Logicky sa vynára otázka, z čoho vyplynulo také množstvo zranení hráčov v prípravnom období?
- Ťažko povedať. Hokej je hokej, nie je to šach. Pri ňom je obrovské riziko zranení. Ale pripúšťam, že to môže byť spôsobené aj tým, že hráči boli dosť unavení a v prípravných zápasoch nešli niekedy do osobných súbojov pripravení, ako to zvyknú v majstrákoch. Ale, taký je hokej, veď zranení neboli iba naši, ale aj v iných kluboch mali podobné problémy.
Najväčší problém bol však zrejme v tom, že väčšinou išlo o zranenia, ktoré si vyžiadali dlhšie výpadky hráčov z tréningového procesu...
- To je pravda. Zranenia prišli v prípravných zápasoch so súpermi, ktorí mali v arzenáli nehokejové zbrane - nešetrné zákroky ako sekery či krosčeky.
Množstvo zranených hráčov vás často nútilo improvizovať v zostave. Napriek tomu nám prezraďte, s čím ste boli v prípravných zápasoch spokojný viac a s čím menej?
- Spokojný som bol s tým, že aj pri mnohých absenciách vynútených zraneniami, lebo niekedy nám chýbalo sedem-osem hráčov zo základu, hráči, ktorí nastúpili, ich dokázali nahradiť a podali dobré výkony. Tým nám len potvrdili, že bude veľmi ťažké vybrať tú správnu zostavu. Ale to je tá lepšia stránka problému. Konečne máme vďaka veľkej konkurencii na každom poste tú príjemnejšiu starosť. To v Martine dlho nebolo.
V príprave dostali možnosť aj hráči z farmy, ktorá pôsobí v Dolnom Kubíne. Presvedčili vás, že s nimi sa dá perspektívne počítať?
- Hráči, ktorí po zredukovaní kádra prešli do mužstva Dolného Kubína, rozhodne majú svoju kvalitu. Dôležité je, že vieme o nich, vieme, čoho sú schopní. Ak bude treba, budú pripravení kedykoľvek naskočiť do extraligy.
Máte už jasnú predstavu, ako by mala vyzerať zostava na premiérový zápas nového ročníka súťaže proti Trenčínu. Môže sa na vašich predstavách ešte niečo zmeniť?
- O tom, ako by malo vyzerať zloženie základnej zostavy, som mal predstavu už na začiatku prípravy na ľade. Spomínané zranenia mi však robili škrt cez rozpočet, ale zostavu na prvý zápas s Trenčínom už dlhšie nosím v hlave. Dúfam, že nám plány neskrížia zranenia.
Martin sa zapísal v minulých sezónach atraktívnym poňatím hokeja. Budete na zaužívanom systéme aktuálne niečo meniť?
- Nie je dôvod nič meniť, len vylepšovať a zdokonaľovať. Hráči sa so systémom zžili. Dôležité je, že súperi mali s našou hrou problémy a ja verím, že im ich budeme spôsobovať aj v tomto ročníku.
Nedávno bol v mužstve deficit pravákov, nemohli sme si nevšimnúť, že sa to radikálne zmenilo. Bolo vaším zámerom pri vyhľadávaní posíl zamerať sa na pravákov?
- Určite. Pri našom štýle hry je veľmi dôležité mať mužstvo vyvážené aj z tohto pohľadu.
V minulej úspešnej sezóne si mužstvo vylámalo zuby na trenčianskej tvrdosti. Povyrástli hráči aj z hľadiska fyzickej pripravenosti a odolnosti?
- Príprava smerovala aj k tomu, aby hráči boli odolní. Aj tí, ktorí prišli do mužstva, dokážu tvrdosť nielen prijať, ale ju aj rozdať. So skúsenosťami rastie aj fyzická sila. Príkladom je Ivan Ďatelinka, ktorý dokáže využívať svoj veľký fyzický potenciál.
Extraliga má oproti uplynulej sezóne o jedného účastníka viac. Pribudla Banská Bystrica, ktorá mala v príprave dobré výsledky. Aj z tohto pohľadu je asi zložité hľadať vyloženého outsidera súťaže...
- Máte pravdu, lebo veľkú úlohu zohrá aj športové šťastie. Podľa mňa bude súťaž dosť vyrovnaná. Oveľa jednoduchšie sa dá hovoriť o favoritoch. Slovan s Košicami – mužstvá, ktoré majú nabité kádre a ekonomickú silu, by rozhodne mali v extralige vyčnievať. O tretie-štvrté miesto sa pobijú viaceré mužstvá. Chcel by som, aby sa za dve spomínané mužstvá zaradilo práve naše mužstvo.
Začali ste svoju štvrtú sezónu pri kormidle martinských extraligistov. Myslíte si, že ešte máte v úlohe kormidelníka tomuto mužstvu čo odovzdať?
- V prvom rade vás chcem upozorniť na omyl, lebo ja to nerátam tak, že som pri mužstve už štvrtú sezónu. Teraz začína iba tretia. Predtým som len na pár zápasov doťahoval jednu sezónu. Z vtedajšieho mužstva sú v kádri momentálne asi štyria hráči. Ďakujem vedeniu MHC, že nám - trénerom - dalo čas si mužstvo vybudovať podľa vlastných predstáv. Zatiaľ nám to vychádza a verím, že vzostup potvrdíme aj v tejto sezóne a že hráči zúročia podmienky, ktoré im vedenie vytvára.
Úspech sa nerodí len na ľade, ale na ľad „vychádza“ už z kabíny...
- To je pravda. Dôležité je najmä pôsobenie skúsených hráčov v mužstve na ľade aj v kabíne. Môžem potvrdiť, že tí sú naozaj príkladom v prístupe k povinnostiam hráča. Najmä vďaka skúseným hráčskym autoritám má dnes naše mužstvo veľkú morálnu silu. To je veľmi dôležité
Sezónu odštartujete proti Trenčínu, ktorý vás vlani obral o semifinále. Kým vo vlaňajšej premiére proti Slovanu ste nenastupovali ako favorit, proti „vojakom“, ktorí sa v príprave skôr iba hľadali, sa martinská pozícia mení. Uvedomujete si to?
- Pri vyžrebovaní som sa dosť potešil, že začíname extraligu práve s Trenčínom. Určite bude pre nás obrovskou motiváciou vyhrať zápas. Pre mňa osobne to bude akási dohrávka zápasu, ktorý sme na jar, podľa mňa, prehrali neregulárnym gólom. V premiére extraligy budeme chcieť potvrdiť, že pred bránami semifinále vo vlaňajšej sezóne skončil lepší.
V uplynulej sezóne sa martinský hokej prezentoval aj skvelým diváckym zázemím. Tešíte sa na burácajúce plné tribúny?
- Kto by sa netešil. Určite rátame s tým, že nám diváci pomôžu k splneniu nášho semifinálového cieľa. Verím, že ich naši hráči pobavia hokejom a oni im to zasa vrátia krásnou hokejovou atmosférou, na akú sme si už zvykli. Chceme, aby hokejová radosť mala v Martine pokračovanie.
JÁN KŔČ