Chalupár zmenil ruinu na malý raj

Chalupár zmenil ruinu na malý raj
V Laskári sme počas našej návštevy OBJAVILI rozprávkovú ZÁHRADU
oku 1866, ktorej časť patrí Jánovi a Emílii Oravcovcom.

„Cez Povstanie sa tu skrýval môj manžel pred Nemcami a bývali tu evakuovaní obyvatelia z východného Slovenska,“ rozhovorila sa Emíla Oravcová, ktorá akoby našu návštevu očakávala. Ján Oravec bol doma a príhodu o skrývačke pred Nemcami nám vzápätí vysvetlil. Nebol povstalcom, iba chlapcom, a pred Nemcami sa nemusel skrývať. „Mal som len pätnásť rokov. Nemci vtrhli do dediny od Socoviec. Zľakol som sa ich, lebo som si myslel, že odvlečú z dediny mužov a chlapcov a skryl som sa pod strechou sypárne. Nemci však nikoho so sebou nevzali. Zaujímavé je, že v našej sypárni bývalo cez Povstanie až štrnásť ľudí. Utiekli zo svojich domovov pred bojmi na východnom fronte a u nás našli útočisko,“ doplnil svoju manželku Ján Oravec. Teraz slúži najstaršia budova v obci ako kvalitný sklad zemiakov. Vraj v nej vydržia veľmi dlho.
Ďalšou Laskárčankou, ktorú sme stretli pred jej domom, bola Zuzana Hanková. „Čo ľudia v obci najviac potrebujú a čo vás trápi?“ Opýtali sme sa jej.
„V prvom rade treba poopravovať cesty. S vedením obce som spokojná, ale od poslancov očakávam, aby boli aktívnejší a viac pomáhali starostke,“ odpovedala Zuzana Hanková. S našimi novinami je spokojná. „Čítam v nich všetko okrem športu, ten ma nezaujíma,“ dodala. Z dverí garáže vykukol jej manžel, ktorý nám povedal, že v obci treba opraviť práčku. Nevedeli sme, akú myslí, ale starostka nám vysvetlila, že ide o starý žľab s tečúcou vodou, nad ktorým je strieška. Prírodnú práčku vraj využívajú nielen Laskárčania, ale aj ľudia z iných obcí. Perú si tu najmä koberce.
Lenka Janíková nám povedala, že v obci chýba obchod, preto Laskárčania musia chodiť kvôli nákupom do Socoviec. Obecný úrad sídli iba v prenajatých priestoroch, ale obec vlastní budovu, ktorá by sa dala prerobiť na polyfunkčný objekt, kde by boli priestory pre úrad, obchod aj pre stretávanie sa. Treba na to ale dosť peňazí, ktorých je
v obecnom rozpočte veľmi málo.
Lenka Janíková nám chcela ukázať najkrajšiu záhradu v obci, ale netušila, že s jej majiteľom sme chvíľu predtým hovorili a práve on bol prvým, ktorého sme sa opýtali, či má doma výtlačok aktuálneho čísla našich novín. Obdarovaným bol miestny chalupár Ľubomír Maniš, ale päťstovka sa u neho dlho neohriala. „Som podnikateľom, päťstokoruna mi chýbať nebude. Radšej ju dám starostke, pretože obecný úrad má málo peňazí a budem rád, ak obec kúpi na skrášlenie nejaký stromček a zasadí ho. Laskár je krásna obec a chcem, aby to tak zostalo Pred štvrťstoročím tu bolo prekrásne údolie, ktorým častejšie preletel čmeliak, ako obcou prešlo auto,“ povedal nám Ľubomír Maniš a vzápätí dal bankovku starostke.
Lenka Janíková sa rozhod­la, že päťsto korún pôjde na poprázdninovú párty pre deti. „Kúpim nejaké špekáčiky
a na ich opekanie pozvem nielen deti, ale i obyvateľov obce.
V obecnej pokladnici nájdeme aj peniaze na výsadbu stromčekov.“
Záhrada Ľubomíra Maniša je naozaj nevšedná. Má rozlohu vyše tridsať árov, je v nej vysadených množstvo stromov, nechýbajú v nej drevené plastiky, potôčik, rybníček, jednoducho malý raj. Všetky stromy zasadil sám a je medzi nimi dokonca aj americká sekvoja, ktorá v dospelosti patrí k najvyšším stromom na svete, ale teraz je približne len dva metre vysoká. Ľubomír Maniš sa snažil zachovať pôvodný ráz chalupy, ktorú kompletne zrekonštruoval v starom vidieckom štýle. Zostali tu nízke dvere, drevené podlahy a okná, drevená brána, ktorou prechádzali kedysi vozy so senom. „Kedysi tu žil starý mládenec, ktorý mal dokonca aj sluhu, ten spával cez zimu v domčeku a v lete vonku pod prístreškom, pod ktorým mal posteľ. Chladničku mal v studni. V studni v kanvici na mlieko chladil mäso a všetky potraviny. Teraz zo studne prečerpávam vodu do rybníčka. Keď som pozemok aj s budovami kupoval, bola tu len hromada konzerv, žihľava, neporiadok a vykradnutá chalupa na spadnutie,“ dodal Ľubomír Maniš.
Laskár mal podľa zápisu
v obecnej kronike z roku 1986 postupne vymrieť. Podľa predpokladu pisateľa kroniky malo v roku 2006 žiť v obci iba 24 ľudí. Teraz ich je 104, z ktorých je 25 detí. Od Lenky Janíkovej sme sa dozvedeli, že mnohí ľudia majú záujem v obci bývať a chcú si kúpiť pozemky. Počas posledných dvoch až troch rokov sa tu prisťahovali tri rodiny s malými deťmi. Naopak, starších ľudí je v Laskári veľmi málo.
(GG)