To, čo v sobotu predviedli zverenci trénera Kureka, nemalo absolútne nič spoločné s futbalom. Nečudo, že po zápase nikomu nebolo poriadne do reči, z ihriska sme videli odchádzať len borcov so zvesenými hlavami a s kamennými tvárami. Ak by do šatne viedla cesta kanálom, hráči by si ju snáď aj vybrali. Pozrieť sa totiž hŕstke priaznivcov do očí, to chcelo poriadne nervy. Výkon Aquy nestál za nič, byť na mieste niektorých jej hráčov, tak sa vykašlem na futbal a dám sa na šachy.
Možno sa niekomu môže zdať takéto hodnotenie pritvrdé, ale je čas nastaviť si zrkadlo. Pohľad doň nie je vôbec príjemný. Vidíme v ňom ustráchané mužstvo, ktoré nezvláda základné herné činnosti. Navyše, je alergické na rýchlosť a kombinačnú hru. Chýba mu aj agresivita a schopnosť zvládať krízové situácie. Diery v obrane, najmä na jej krajoch, sú možno väčšie ako v ementáli, v strede poľa tiež záložníkom často chýba nápad a myšlienka. Prihrávky smerujú kade-tade, len nájsť svojho spoluhráča sa akosi nedarí. O ofenzívnej činnosti ťažko vôbec hovoriť, tá prakticky neexistuje...
K týmto záverom sme nedospeli len po jednej prehre, znaky nekvality je badať u teplického mužstva dlhšie. Ak chceme však byť spravodliví, tak treba dodať, že zodpovední za výsledky mužstva sú nielen hráči, ale aj funkcionári a tréner. Veď práve oni si hráčov vyberali, museli vedieť, s kým majú tú česť.
Prehrať môže každý, aj opakovane. Ale aj prehrať treba dôstojne a so cťou. To, čo sa ale stalo v sobotu, nemalo s dôstojnosťou nič spoločné. Fanúšik, ak vidí snahu, tak dokáže veľa odpustiť. Ak však vidí ľahostajnosť, nezáujem a ochotu zabojovať, tak stratí dôveru a dlhšie sa na zápase neukáže. A práve jeho záujem, je pre každého vysvedčením. Ak by sa dávalo už teraz, tak Aqua by prepadla.
Samozrejme, hádzať všetkých hráčov do jedného vreca nie je fér, ale futbal je kolektívny šport a v kolektíve je treba vedieť znášať zodpovednosť. Jeho sila a charakter sa preukazuje najmä v takýchto chvíľach. Ak je v tep-lickej partii aspoň niečo zdravé, tak je šanca na obrat, ak nie, tak ju treba čím skôr obmeniť, kým nie je ešte neskoro. V opačnom prípade je pád do tretej ligy neodvratný, pričom nemožno vylúčiť, že by to bol aj začiatok konca futbalu v Turčianskych Tepliciach. A ten si nikto normály predsa neželá.
ROMAN KOPKA
