Určite si ešte väčšina z nás pamätá na okamih, keď na hlavnom pekingskom štadióne, ktorého názov znie Vtáčie hniezdo, definitívne zhasol olympijský oheň. V Číne mal v radoch aktívnych účastníkov svoje zastúpenie aj Turiec. Atlétka Lucia Klocová skončila v behu na 800 m celkovo jedenásta, pričom sen o finále jej ušiel len o 19 stotín sekundy. Konečné umiestnenie Martinčanky bolo v tom momente najlepšie spomedzi všetkých slovenských atlétok v ére samostatnosti. O pár dní ho síce prekonala svojím 8. miestom kladivárka Martina Hrašnová, ale napriek tomu skladáme pred Luciou klobúk. Navyše, môžeme byť právom hrdí na fakt, že jedna z najlepších slovenských atlétok posledných rokov je naša rodáčka. Ešte väčšiu radosť nám urobil Pavol Kopp. Pôvodne skončil v súťaži z ľubovolnej pištole 60 na 6. mieste, ale po pozitívnom dopingovom teste dovtedy strieborného pretekára z KĽDR sa posunul ešte o priečku vyššie. Rodák z Kláštora pod Znievom zároveň dosiahol najlepšie umiestnenie slovenského pištoliara na olympijských hrách v histórii. Asi netreba zdôrazňovať, že sa obaja pretekári pripravujú v maximálne skromných podmienkach, ale napriek tomu dokážu držať krok so svetovou špičkou. Ich profesionálny prístup k povinnostiam najlepšie dokresľuje fakt, že si už dlhodobo dokážu zlepšovať svoje osobné maximá. Navyše, na vrcholných podujatiach predvádzajú výkony, ktoré sa pohybujú na hranici ich možností. Musíme veriť, že entuziazmus im vydrží čo najdlhšie. Obaja si už zvykli, že ak žiadajú o akúkoľvek podporu, odozva je takmer nulová. Úsmevy a potľapkávanie po pleci im veľmi nepomôže. Naučili sa spoliehať predovšetkým na vlastné sily, prípadne na pomoc svojho najbližšieho okolia. Tak Lucia Klocová, ako aj Pavol Kopp sú vzory, ktoré by mohli pritiahnuť mladšiu generáciu na športoviská. Podľa prieskumov dnes mládež veľa voľného času trávi sedavou činnosťou. Jednou z príčin tohto stavu je aj skutočnosť, že pohybové aktivity jednoducho nemajú kde vykonávať, a preto radšej sedia pri počítači alebo pred televíziou. Ani v Turci sa mládež do športovania príliš nehrnie. Vzory jej zatiaľ ešte vieme ponúknuť, ale čo z toho, keď ich výkony môžu napodobňovať maximálne na počítačových hrách. Teraz sa vráťme na začiatok a skúsme si povedať, aké predstavy v nás evokuje zhasínanie olympijského ohňa. Mne tentoraz pripomenul hasnúci záujem kompetentných o šport ako taký. ⋌ (RB)