Toto nás v škole neučili. Neučili nás ani, že Európa má niekoľko desiatok jazykov a že čo národ, čo národnostná menšina či etnická skupina – to jeden jazyk, jeden ucelený svet, ktorý má z hľadiska rozvoja kontinentu či ľudstva nevyčísliteľnú kultúrnu hodnotu. „Svet začína ochraňovať nielen ohrozené druhy živočíchov a rastlín, ale aj ohrozené jazyky a etnické spoločenstvá, zastáva sa práv menšín,“ píše v predslove knihy Európa jazykov národov na prahu tretieho tisícročia/Europa linguarum nationumqve (vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej) jej autor Viliam Mruškovič. Dokladá to faktami o činnosti Federálnej únie európskych národov a Medzinárodného zväzu na ochranu ohrozených jazykov a kultúr, ktoré už niekoľko desiatok rokov akcentujú potrebu ich ochrany, pretože v dnešnom trende všeobecne akceptovanej ekonomickej a kultúrnej globalizácie, spôsobujúcej pohyb obyvateľstva, dochádza k následnému triešteniu etnických spoločenstiev, čo má za následok aj jazykovú asimiláciu. Na druhej strane, ako uvádza autor, výmena informácií, export i import ideológií a kultúrnych hodnôt vedie aj k sebauvedomeniu národov, hľadaniu nového spôsobu prežitia a rozvoja. To všetko mení charakter Európy, ktorá na svojej mape registruje v posledných desaťročiach nové štáty, ale aj autonomistické hnutia a separatistické konflikty, ktoré sa nedajú riešiť len na regionálnej úrovni a ktoré už dnes tvoria dôležitú agendu európskej politiky.
„Smrťou jazyka alebo národa umiera jeden ucelený „svet“, ľudstvo prichádza o dôležitý kultúrny fenomén,“ píše ďalej A. Mruškovič v publikácii, ktorá je jediným komplexným dielom o európskych jazykoch nielen na Slovensku, ale pokiaľ vieme, aj v Európe. Autor síce tvrdí, že nie je a ani nemôže vyčerpávať problematiku jazykov, lebo aj o tej najmenšej etnickej skupine je možné napísať knihu, no určite je základnou komplexnou pomôckou pre štúdium jazykov a kultúr v Európe. Autor a vydavateľstvo (ukotvení v Martine) tak dali politikom, právnikom, etnológom a sociolingvistom do rúk unikátne dielo, ktorým sa pokúsili posunúť problematiku európskych jazykov do pozornosti nielen na akademické debaty, ale aj praktické použitie v odborných stanoviskách a postojoch.
Opisuje 86 európskych jazykov piatich jazykových rodín a všetky etniká, ktoré týmito jazykmi rozprávajú. Každému z jazykov autor venoval osobitnú stať, v ktorej uvádza názov jazyka, jeho stručnú charakteristiku, sociálnu úroveň, etnológiu i abecedu konkrétneho jazyka s ukážkou textu a použitou literatúrou. A tak sa napríklad dozvieme, že spomínaná kašubčina je jazykom západoslovanskej podskupiny indoeurópskych jazykov a že ním hovoria príslušníci nenárodnej etnoregionálnej menšiny v Poľsku. Alebo, že Čuvašsko je dnes členom Ruskej federácie a že Čuvaši sú známi bohatým folklórom a veľkolepými svadbami. A okcitánčina je umelý názov pre juhofrancúzske dialekty, vyučuje sa ako voliteľný predmet na druhom stupni škôl. Jej používatelia tvrdia, že Okcitánsko nie je krajina, je to idea!
Aj takto môžu používatelia ktoréhokoľvek jazyka akcentovať vôľu hovoriť a tvoriť práve v tom svojom. Dnešná Európa je v mnohom tomuto trendu priaznivo naklonená. Kniha, ktorá ukazuje jej jazykovú mnohorakosť, je zároveň aj aktuálnym vkladom do knižnice jej poznania, lebo na prahu tretieho tisícročia „politicky“ do nej vstupujú nové štáty aj so svojou jazykovou, národnou, etnografickou či etnickou výbavou a kultúrou. Stojí za to, vedieť akou.
V. MRUŠKOVIČ
PhDr. Viliam Mruškovič sa problematike etnolingvistiky venuje od štúdia nemčiny a slovenčiny na UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, neskôr v Matici slovenskej ako odborný pracovník, vedecký tajomník a správca. Naučil sa aktívne či pasívne niekoľko desiatok európskych jazykov. Venoval sa prekladom. Je autorom viacerých odborných publikácií.
VIERA LEGERSKÁ