Lekári robia všetko pre to, aby bol zdravý. Navštívili sme ho v posledný deň pobytu v Martine pred odchodom do Kováčovej, kde bude jeho liečenie pokračovať.
„Prišlo to veľmi náhle. Matúško bol zdravý chalan, večer išiel spať a ráno, keď bol na toalete, spadol na kolená a viac sa nepostavil. Pritom ešte deň predtým hral s kamarátom futbal,“ povedala nám Marta Šályová, Matúšova mama. „Keď som sa išiel napiť, ledva som sa pohyboval po štvornožky,“ spomína si na najťažšiu chvíľu vo svojom živote Matúš.
„Vôbec som nevedela, že niečo také ako Guillainov-Barrého syndróm existuje. Išli sme na detské oddelenie do mikulášskej nemocnice. Urobili mu lumbálnu punkciu (odobratie vzorky mozgovomiechovej tekutiny) a potvrdili, že ide o zápal. Keďže v Liptovskom Mikuláši nemáme detské ARO, previezli ho do Martina. Ešte predtým, ako prišiel do Martina, nehýbal rukami ani nohami. Matúškovo ochorenie sa vyvinulo z obyčajného herpesu na hornej pere. Predtým mal herpes niekoľkokrát, ale nič sa nestalo. Teraz sa objavil po tom, ako bol na kúpalisku, ale nevieme, či ho dostal práve tam,“ rozhovorila sa Marta Šályová.
Svojho syna nenechala v nemocnici samého. Radšej opustila zamestnanie. Spolu s manželom a druhým synom Vilkom robia všetko pre to, aby sa Matúško čím skôr zotavil. Mama mu pomáha pri rozcvičovaní nôh, rúk a chrbta. Cez prázdniny mu čítala knihy a spolu pozerali televíziu. Najviac ho potešilo, keď mohol sledovať olympiádu, najmä Michala Martikána, keď si vybojoval zlatú medailu.
Cvičenie ho bolí
„Matúško lepšie znáša chorobu, keď som pri ňom v nemocnici. Aj tak by som sa nevedela sústrediť na prácu v zamestnaní, iba by som rozmýšľala, čo s ním je. Lekári nás pripravovali na to najhoršie, ale teraz nás povzbudilo, že jeho zdravotný stav sa nebude zhoršovať a vyvíjať sa bude len k dobrému. Občas si poplačeme, lebo cvičenie je pre Matúška veľmi bolestivé. Od bolesti až kričí,“ pokračovala Marta Šályová. Aj Matúš je optimistom. Veľmi rád lyžuje a pláva a chce sa k týmto športom vrátiť. Radšej by už sedel v školskej lavici, ako ležal v nemocnici.
Chlapcovi sa vracia citlivosť
Prednosta kliniky detí a dorastu MFN Peter Bánovčin nám povedal, že u chlapca vykultivovali herpetický vírus. No nikto nemôže so stopercentnou
istotou povedať, prečo imunitný systém zaútočil proti vlastným bunkám a nerozpoznal ich. Chlapcovo ochorenie je zriedkavé a veľmi vážne. Postihuje nervové vlákna, poškodzuje mozog a miechu a má veľmi rýchly priebeh. Myelín, čiže obal nervového vlákna, ktorý má podobnú funkciu ako izolant na elektrickom vodiči, sa začne rozpadávať. Postihnuté motorické nervy neprenášajú informácie do svalov, ktoré potom ochrnú. Matúš mal šťastie v nešťastí, pretože dýcha sám. Keby mu vírus napadol nervy, ovládajúce jeho hrudné svaly, bol by odkázaný na dýchací prístroj. Citlivosť Matúšových senzorických nervov, ktoré vedú informácie od zmyslových orgánov, sa zlepšuje. Lekári sa ale snažia, aby sa zlepšovala aj funkcia jeho motorických nervov, ktoré prenášajú informácie do svalov nôh a rúk.
„Vo svojej lekárskej praxi som sa stretol približne so šiestimi prípadmi Guillainov-Barrého syndrómu. Už dlhší čas hospitalizujeme v nemocnici aj ďalšiu pacientku, u ktorej sme diagnostikovali tento syndróm. Je to sedemnásťročné dievča, ktoré bolo zdravé, ale choroba mala veľmi rýchly priebeh. Táto pacientka v súčasnosti nie je schopná samostatne sa pohybovať a dýcha za ňu prístroj. Zabezpečujeme pre ňu prístroj, ktorý bude mať doma. Ten sa musí naučiť obsluhovať jej mama,“ vysvetľuje Peter Bánovčin.
Na lôžku po bodnutí osy
Najčastejšími príčinami neurologických porúch sú vírusové zápaly mozgu. Schopnosť organizmu zregenerovať sa po nich, je dobrá. Na detskej klinike však liečili aj ojedinelé neurologické poruchy, spôsobené vírusmi. „Pred dvoma až tromi rokmi sme začali liečiť asi desaťročného chlapca z okolia Žiliny, ktorého cez prestávku v škole uštipla osa a prestal chodiť. S ničím podobným sme sa dovtedy nestretli, ani sme o takomto prípade nemali žiadne informácie. Uštipnuté miesto začervenalo, objavil sa typický opuch, ale chlapec potom prestal cítiť svoje nohy. Nechodil niekoľko mesiacov a musel používať plienky. Podobný prípad priebehu choroby po uštipnutí hmyzom sme hľadali v odbornej literatúre i na odborných internetových stránkach.
Až po čase sme našli článok o podobnom prípade, ktorý sa stal v Turecku. Keďže chlapcovi zlyhal imunitný systém, liekmi sme potlačili jeho funkcie. Chlapec si odležal v nemocnici dva alebo tri mesiace, kým sa postavil na nohy,“ dodal Peter Bánovčin.
V súčasnosti je spomínaný malý pacient takmer v po-
riadku a do martinskej nemocnice prichádza iba na kontroly. Napriek šťastnému koncu tohto príbehu lekári nabádajú na opatrnosť a nepodceňovanie signálov imunitného systému.
BRAŇO GREGOR