Ako dlho ste rozmýšľali nad ponukou stať sa hráčom Martina?
- Vôbec som nerozmýšľal dlho. Vlastne som sa rozhodol hneď. Mal som síce viac ponúk, ale táto martinská bola konkrétna, preto som vôbec neváhal.
Ešte ako hráč majstrovského Slovana ste v minulosti na martinskom ľade odohrali viacero stretnutí, takže ste poznali hokejovú atmosféru v metropole Turca. Bolo to dôležité pri vašom rozhodovaní?
- Určite. Úprimne poviem, že sme sa so Slovanom vždy tešili na stretnutia v Martine. Vedeli sme, že do hľadiska príde veľa divákov a na štadióne bude skvelá ho-kejová atmosféra. Tešili sme sa, hoci na druhej strane je pravda, že málokedy sme tu vyhrali. Ale pre hráča na ľade je atmosféra zápasu dôležitá. To sa napokon prejavilo aj v prvom zápase tohto ročníka proti Trenčínu, ktorý bol pre mňa premiérový víťazný v martinskom drese.
Ste odchovancom z vynikajúcej topoľčianskej ho-kejovej liahne. Pri príchode do Martina ste sa tu stretli s ďalším „žochárom“ Ivanom Ďatelinkom. Poznali ste sa s ním pred vaším príchodom do martinskej kabíny?
- Z Topoľčian som odišiel pred dvanástimi rokmi, roky bývam v Bratislave, navyše dlhšie som pôsobil aj v kluboch mimo Slovenska, takže osobne som Ivana nepoznal. Ale vedel som, že v Topoľčanoch sú Ďatelinkovci a tiež to, že ho môj otec dokonca istý čas trénoval. Pravda, nevedel som si vybaviť, ku komu mám to meno zaradiť. Až v drese Slovana, keď sme hrali v Martine, som ho letmo spoznal.
Bola pre vás martinská kabína plná neznámych tvárí?
- Ani nie. Poznal som viacerých hráčov, veď hokej hrám už nejaké roky a aj tu sú hráči, ktorí už majú čosi odohrané. Na zoznamovanie som vôbec nepotreboval dlhší čas. V kabíne som sa zabýval bez väčších prob-lémov.
Ako sa udomácňujete v systéme hry mužstva, ktorý je zrejme predsa len trochu odlišný ako v iných mužstvách?
- Nemyslím si, že by bol pre mňa nejaký problém zorientovať sa, hoci sa s ním zatiaľ zžívam. Ale verím, že sa to bude zápas od zápasu zlepšovať.
Prišli ste do Martina aj s rodinou?
- Áno. Mám tu pekný byt na Severe. Posledné roky mám rodinu vždy pri sebe. Tak to bolo, keď som hral v Čechách, ale aj pri pôsobení v iných zahraničných kluboch. Len tak odskakovať domov, to by sa mi už nechcelo. Uprednostňujem, že mám domácnosť tam, kde pôsobím. Navyše, manželka Klaudia je so synom Tomasom na materskej, takže som rád, že môžem čo najviac času stráviť s nimi.
Po príchode do Martina ste mali smolu, keď ste sa hneď v prvom prípravnom zápase zranili. Nepríjemne narazený sval vám ukrojil z času na zo-hrávanie sa so spoluhráčmi...
- To je pravda. Navyše prišiel som do mužstva až v polovici augusta a s tréningovým mankom. Síce som trénoval s ligovým Ružinovom aj Topoľčanmi, ale boli to len také hobby tréningy. Tréningové manko samozrejme cítim, preto mi chýba optimálna forma, ale už zanedlho by to malo byť ono. S pribúdajúcim časom sa to určite bude zlepšovať, lebo forma a herná pohoda prichádzajú vďaka zápasovej praxi.
Na ktorého súpera sa najviac tešíte, kto bude najviac nepríjemný?
- Teším sa na Skalicu so Žigom Pálffym, rovnako na bratislavský Slovan, na atmosféru v košickej aréne. Budú to náročné a ťažké duely, ale v tejto sezóne zrejme ani nebude ľahký zápas. Ťažké stretnutia budú aj s Liptovským Mikulášom, Kežmarkom, ale aj s nováčikom z Banskej Bystrice. Poviem úprimne, toto ale nie je téma, o ktorej nejako zvlášť premýšľam. V hokeji treba ísť zápas od zápasu.
Prešli ste štyrmi európskymi ligami v krajinách, ktorých reprezentácie hrajú na šampionátoch v svetovom áčku. Máte veľa skúseností a môžete porovnávať. Stúpa kvalita najvyššej slovenskej súťaže?
- Naša extraliga je určite o dosť kvalitnejšia, ako bola vtedy, keď som z nej pred siedmimi rokmi prvýkrát odchádzal do zahraničia. Ale na druhej strane si myslím, že ešte úrovňou zaostáva za najvyššou súťažou v Čechách. Atmosférou, ale aj množstvom kvalitnejších a ťažších stretnutí. Určite, aj tam sú horšie aj lepšie zápasy, ale hra je rýchlejšia, viac do tela a výbušnejšia.
Martinský hokej v tejto sezóne vstúpi na medzinárodnú scénu. Zanedlho vás čaká vo Francúzsku turnaj Kontinentálneho pohára. Myslíte si, že piaty z vlaňajšej extraligovej sezóny má šancu uspieť?
- To je ťažká otázka, lebo turnaj bude až v januári a nik nevie, v akej forme mužstvá zastihne. Z hľadiska psychiky bude dôležité, aby sa nám darilo v extralige. Ak budeme v optimálnej forme, mali by sme turnaj vyhrať. Predsa len je naša extraliga kvalitnejšia, ako na-príklad francúzska či ukrajinská alebo lotyšská. Dopredu sa ťažko tipuje, pretože je to turnaj o dvoch zápasoch a ani v jednom nemôžete zaváhať. Určite však urobíme všetko pre úspech.
Ako ste v Martine spokojný?
- Maximálne. Je tu super ho-kejová atmosféra. Hokejový zápas je sviatkom. Už v premiére extraligy bola na štadióne vynikajúca atmosféra. Je veľmi povzbudivé pre hráča, keď už na rozcvičke pred zápasom je v hľadisku množstvo skandujúcich ľudí. To mimoriadne nabudí. A ako som už povedal, spokojný som aj s tým, že tu mám rodinu, dobré bývanie s detským ihriskom nablízku.
Martin sa v uplynulých sezónach udomácnil v popredí tabuľky hokejovej extraligy. Hráči hokejom zabávali divákov, ale žiaľ v závere sa mužstvu nepodarilo prejsť cez štvrťfinále play off do vytúženého semifinále. Tento cieľ v tejto sezóne už nik neskrýva. Myslíte si, že je reálny?
- Určite. Mužstvo na to má, aby sa posunulo hore. Navyše, atmosféra okolo je tomuto cieľu žičlivá. Dovolím si tvrdiť, že aj klub ako taký, na to má. Ale cieľ je ďaleko a o tom, či sa splní, budú rozhodovať aj maličkosti. Myslím si, že práve na tých maličkostiach treba v tíme najviac popracovať. Zažil som už veľa zápasov play off, a viem, že v nich rozhodujú detaily. Tam sa každá chybička nevyplatí. Všetci hráči musia robiť pre kolektív aj čiernu robotu, ktorú nie je vždy vidieť. Je to predovšetkým o skúsenosti. Verím, že sa mužstvo z toho, čo sa mu vlani s Trenčínom prihodilo, dostatočne poučilo.
JÁN KŔČ
