Základom a každoročným potvrdením oprávnenosti miesta festivalu Scénická žatva v Martine je fakt, že ŽATVA na martinskej pôde jednoducho rok od roka je. Na prelome končiacich prázdnin a začiatku školského roka naše mesto žije (či skôr by tak malo byť!?) vrcholnou prehliadkou slovenských ochotníckych súborov spolu s hosťami, ktorí k nám merajú cestu z ďalších štátov Európy.
Donedávna sa v každoročnom súťažení o najvzácnejšiu divadelnú poctu pôct – Cenu za tvorivý čin roka – aktívne zúčastňovali aj turčianske ochotnícke kolektívy. Z posledného desaťročia si pamätáme divadelníkov z Dubového, Kláštora pod Znievom, Bystričky a ďalších súborov... Viacero sezón za sebou sa však už vyskytujú naši „domáci“ ochotníci iba v sprievodnom programe SŽ. Mala by sa preto čo najskôr nájsť cesta - najmä zo strany k tomu priamo určených inštitúcií (Turčianske kultúrne stredisko v prvom rade) - zo súčasného závozu a najmä k potrebnej náprave. Turčianske ochotnícke divadlo, skúsené i generačne omladené súbory na dedinách Turca majú ešte určite čo povedať aj v celoslovenskom tvorivom porovnaní. Je najvyšší čas zabrať väčšou, zmysluplnejšou podporou v súboroch pôsobiacich pod hlavičkou obecných úradov. A už vôbec nie je namieste nečinnosť či slabá kompetencia v martinskom „stredisku“ kultúry, ktoré má spoluprácu a starostlivosť o ochotnícke divadlo v popise práce. Potom sa nestane, že počas týždňovej celoslovenskej prehliadky SŽ leží hlavný dôraz všetkých aktivít - ako organizačný i umelecký vklad Martinčanov – na technickom zabezpečení chodu festivalu. Zohratá partia ochotných, zvyšky prázdninového voľna obetujúcich osvetľovačov a zvukárov, uvádzačiek a šatniarok, pracuje tak či tak pre festival takmer od svitu do mrku - v Slovenskom komornom divadle aj v Strojári.
Ak si pripomíname 86. ročník súťaží slovenských divadelných súborov Scénickú žatvu Martin 2008 kritickejším okom, natíska sa ďalšia povážlivo boľavá oblasť. Tou je domáce obecenstvo, skôr jeho takmer zanedbateľná účasť na predstaveniach vrcholného divadelného festivalu slovenských ochotníkov. Prihliadnuc možno k nie celkom šťastnému termínu – ešte sú dovolenky a školský rok sa doposiaľ nezačal – opäť je na hlavách domácich organizátorov, ako sa postarať o maximálnu informovanosť všetkých možných potenciálnych divákov a zabezpečiť ich vstup do hľadiska. Plagáty rozvešané takmer až v deň otvorenia prehliadky, navyše nalepené iba na zopár miestach v centre mesta, to je, žiaľ, asi tak všetko, čím sa v meste osloví Martinčan.
Asi to opäť nikoho z kompetentných netrápi, hoci je to vizitka zázemia celoslovenského podujatia v meste - centre národnej kultúry! Pravda je, že dávno nežijeme v časoch, keď sa vstupenky rozdávali „zadara“. Predsa však, keď sme a naďalej tak chceme pôsobiť - regiónom známym kvalitným ochotníckym divadlom, so svojím pôvodom v turčianskych obciach, je namieste položiť otázku: Unúval sa niekto z martinských organizátorov (v bulletine SŽ je vymenovaných šesť inštitúcií – mestom Martin začínajúc a Maticou slovenskou nekončiac), aby sa obrátil adresne na konkrétne, napríklad na divadelné súbory v obciach? Poskytnutím zmysluplnej informácie by mohol motivovať k návšteve jedného či dvoch inšpiratívnych inscenácií. Žatva bude mať plné hľadiská pri všetkých predstaveniach, turčianski ochotníci plnohodnotné (alebo aj kritické) zážitky z divadla kolegov, mesto Martin dobré meno, ako naozaj kultúrny organizátor, s plnohodnotne kultúru vnímajúcim zázemím obyvateľov.
A o to vari stojí zabojovať.
VLASTA KUNOVSKÁ