Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Na Benku sa chodí do galérií, my ho máme doma na dosah ruky

AK NIEKTO ŽIJE v jednom meste takmer tridsaťdva rokov a je to pre verejnosť známa osobnosť, natíska sa otázka, čo pre toto mesto urobil, ako sa zapísal do jeho diania.

Teraz, keď si v septembri pripomíname 120. výročie narodenia národného umelca Martina Benku, táto otázka je celkom prirodzená. Čím vlastne Benka ako výtvarný umelec prispel ku kultúrnosti a k celkovému skrášleniu mesta Martin?
Rozhodol sa tu žiť a tvoriť
Martin Benka mal v živote len dve pôsobiská. Plných tridsať rokov prežil v Prahe (1909 – 1939) a o niečo dlhšie pôsobil v Martine (1939 – 1971). Okrem toho, že tu tvoril ako slobodný výtvarný umelec, zapájal sa tiež do martinského kultúrneho diania. Ešte pred jeho tunajším trvalým pobytom ho často navštevoval. Spájali ho s ním predovšetkým pracovné povinnosti s Maticou slovenskou a priateľstvá s jej pracovníkmi. To mu nakoniec pomohlo rozhodnúť sa, že sa v Martine neskôr usadil natrvalo.
Výtvarného umelca Martina Benku si možno osobne, hlavne však z rozprávania, pamätá mnoho Martinčanov. Hádam najviac sa spája s jeho pravidelnou návštevou Hotela Slovan, kde sedával a debatoval o všeličom možnom. To, že sa Benka po tridsaťročnom pobyte v Prahe rozhodol usadiť v Martine, bola viac-menej náhoda. V Bratislave nič nenašiel, a tak po neúspešnom hľadaní ateliéru napísal Matici slovenskej. Potešil sa správe, že sa uvoľní ateliér v domoch Tatra-banky. V októbri 1939 sa do Martina presťahoval. No až po takmer dvadsiatich rokoch pobytu u nás sa nasťahoval do vlastného ateliéru na Kuzmányho ulici 34.
Svoje dielo venoval štátu
Zásluhou Benkovho mimoriadneho rozhodnutia sa do správy štátu dostal všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok – dom, umelecké diela a písomná pozostalosť. Ešte za života umelca, od roku 1960, dostalo túto štátnu zbierku do správy Slovenské národné múzeum v Martine, ktoré spravuje aj stálu expozíciu Múzea Martina Benku.
Snáď niet Martinčana, ktorý by si nevšimol dve sgrafitá na budove Uni Banky, vtedajšej Roľníckej vzájomnej pokladnice. Od námestia, na oboch stranách jej južného priečelia, na plochách v ušľachtilej omietke, je sgrafitová figurálna výzdoba. Benka sa ňou zaoberal od roku 1939, na budove je od roku 1942. Pod osobným dohľadom umelca ju realizovali vtedy mladí umelci Ivan Šimko, Ján Novák a Viliam Chmel.
Benkom uplatnená líniová kresba podporila štylizáciu frontálne komponovaných alegorických postáv a ich atribútov. Mladá žena – Strieborná niť s kúdeľou a pradenom v rukách a muž v ľudovom odeve – Zlatý klas - symbolicky predstavujú Roľnícku vzájomnú pokladnicu. Práve tieto martinské sgrafitá sú najvydarenejším uplatnením Benkovho talentu v tvorbe pre architektúru.
Monumenty v múzeu
Sú určite ešte medzi nami pamätníci, ktorí od začiatku 50. rokov minulého storočia so záujmom navštevovali prvú Národopisnú expozíciu Slovenského národného múzea v Martine. Okrem veľkého množstva zaujímavých zbierok stáli v nej za pozornosť monumentálne obrazy Martina Benku. Pre novo pripravovanú expozíciu na podnet vtedajšieho správcu múzea sa ich podujal namaľovať v roku 1953. Boli to diorámy – obrazy veľkých rozmerov, ktoré spolu s plastickým popredím pôsobili dojmom trojrozmernosti. Spracovával témy, ktoré dôverne poznal, a nebolo mu cudzie prirodzené pracovné prostredie drevorubačov, pltníkov i pastierov. Tieto maľby na plátne boli súčasťou Národopisnej expozície do roka 1973, do prípravy nových expozícií sprístupnených roku 1975.
Benka je aj v kostole
K Benkovým monumentálnym výtvarným dielam s náboženskou tematikou, prístupným a známym aj širšej martinskej verejnosti, patrí oltárny obraz Matka Božia ustavičnej pomoci. Podľa všetkého ho Benka robil na objednávku rádových sestier pre Kaplnku Božieho milosrdenstva v Martinskej fakultnej nemocnici. Pre nedostatok finančných prostriedkov bol najprv len prechodne umiestnený v kostole, kde sa chodili veriaci k nemu modliť. Najprv ho Benka žiadal vrátiť, ale keďže upútal pozornosť, rozhodol sa ho predať farnosti. A tak je od roka 1947 táto olejomaľba na plátne umiestnená na bočnom oltári v rím.kat. Kostole sv. Martina biskupa v Martine.
Snahou maliara bolo predstaviť krásu a duševnú čistotu ženy-rodičky, ktorá okrem starostlivosti o dieťa má na pamäti aj blaho ostatných ľudí. Kráľovná nebies adoračným gestom ruky žehná okolitému svetu a zároveň je sústredená na dieťa a knihu v ruke, z ktorej číta Ježiškovi. Napriek tomu, že obraz je v kostole pomerne slabo osvetlený, vyniká jeho ojedinelá farebnosť, upútava svojou zvláštnou svetelnou modeláciou a celkovým umeleckým stvárnením.
Čo divák v hľadisku netušil
Najrozsiahlejšou a časovo najnáročnejšou bola pre Benku výzdoba hľadiska vtedajšieho Armádneho divadla v Martine. Riešenie opony a výzdoba hľadiska divadla bola Benkova vôbec najväčšia práca pre architektúru. Na jeho výzdobe pracoval takmer tri roky.
Najprv sa v rokoch 1955 – 1956 venoval obrazom pre hľadisko, potom v rokoch 1957 – 1958 pracoval na opone. Bola to pre Benku jedinečná príležitosť, pretože pôvodná budova Národného domu bola v rokoch 1952 – 1953 dôkladne obnovená a prestavaná len pre divadelné potreby. Pri príležitosti svojho päťročného jubilea, v roku 1956, dostalo takto vtedajšie Armádne divadlo novú výtvarnú podobu. Osem Benkových monumentálnych obrazov myšlienkovo a symbolicky zvýrazňuje národné uvedomenie, spravodlivosť, pokrok, mier, umenie a krásu. Napriek tomu, že túžil riešiť podobnú úlohu, nakoniec sa jej obával. Bola to pre neho prvá práca tohto druhu.
Vzhľadom na to, že plochy stien hľadiska neboli vhodné na priamu výzdobu, riešil to závesnými tabuľovými obrazmi maľovanými na plátne temperovou farbou. Táto výzdoba nie je tematicky vojenská, pridŕža sa však názvu a poslania divadla. Divák v hľadisku si to ani nemal možnosť uvedomiť, s čím všetkým sa Benka v rámci tejto výzdoby zaoberal. Okrem tónu farby stien riešil tiež emblémy, ornamenty a hviezdice, prispôsobené k celkovej úprave a obrazom. Najťažšia úloha bola pre neho, čo majú obrazy znázorňovať, aká by mala byť celková téma, pretože správa divadla to nechala na neho samého. Konzultoval s mnohými, no najviac mu pomohli rady V. Hejného. Tematicky obrazy rozdelil na dve časti, a to symbolické, vzťahujúce sa k samotnému divadlu, a národno-historické, súvisiace s bojom proti národnému útlaku. Počas prestávok v divadle mal každý možnosť si ich dobre pozrieť. Najviac rezonovali veľkoplošné obrazy - Jánošíkovská legenda a Štúrovskí dobrovoľníci, 1848, ktoré znázorňovali historické deje. Samozrejme, že svoju úlohu plnili aj symbolické obrazy, znázorňujúce Poéziu a lyriku, Ohlas domoviny, Satiru, ako aj Žatvy divadelné a Brannosť národnú a štátnu.
Antiku nám prispôsobil
Je potrebné dodať, že témy pri symbolických obrazoch použil Benka z antickej symboliky, ktorú však prispôsobil nášmu ponímaniu. Zmenšeniny obrazov sú súčasťou expozície Múzea Martina Benku v Martine. Tie namaľoval Benka ako prvé a podľa týchto autorských predlôh boli maľované zväčšeniny. Pri nich, a predovšetkým pri opone, mu pomáhal pracovník divadla akademický maliar M. Hložek.
Ako bude ďalej naložené s týmito obrazmi po rekonštrukcii Národného domu, sídla Slovenského komorného divadla, sa zatiaľ nevie. Isté však je, že každá zmena prináša aj nové situácie a podľa všetkého obrazy už nebudú mať svoje pôvodné umiestnenie. Môže to byť však aj inak.
Čo ostalo schované
Niektoré Benkove návrhy v súvislosti s architektúrou neboli realizované. Týka sa to návrhu na sgrafito pre výzdobu Slovenského národného múzea v Martine, na ktorom intenzívne pracoval v rokoch 1936 – 1939. Úlohou tejto výzdoby bolo symbolicky dvoma postavami predstaviť ochrankyne národných hodnôt, symbolizujúce zameranie a poslanie tejto celonárodnej kultúrnej inštitúcie.
Takto dopadla aj fresková výzdoba schodiska budovy martinskej tlačiarne Neografia. Dotvorením vstupného schodiska tejto tlačiarne sa Benka v rokoch 1943 – 1944 skutočne veľmi svedomito zaoberal.
ANNA OLÁHOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 722
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 921
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 119
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 462
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 119
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 770
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 442
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 271
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 147
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 540
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

4 h
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

15 h
Testovanie v Martine - Gymnázium Jozefa Lettricha na Ľadovni.

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan
Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

21 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

18 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

18 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?