ali iba štyri.
Elena Siráňová, riaditeľka martinskej Obchodnej akadémie, tento rok odprevadila do Španielska, Bulharska a Talianska tri zo štyroch tried. „Vôbec sa takýmto stužkovým nebránim, v minulosti som jednu so svojimi študentmi absolvovala a páčila sa mi. Nechýbali emócie, nástup, stužkovanie, program, zábava. Vyzeralo to ako na klasickej stužkovej, akurát tu neboli partneri a rodičia,“ opísala.
Z martinskej priemyslovky sa nedávno vrátila jedna z tried od Jadranu. Aj im riaditeľ Jozef Jurica požehnal, no s istými výhradami. „Nechcem našich žiakov vo výbere obmedzovať, len si myslím, že stužkové sú aj pre rodičov. Ak na tejto slávnosti nie sú, nemá to až taký zmysel,“ myslí si Jozef Jurica.
Ak sa rodičia rozhodnú dať budúcim maturantom o dve – tri tisícky viac, ani ostatné školy zahraničným stužkovým nestoja v ceste. Uvedomujú si však viaceré riziká. „Legislatíva stužkové v zahraničí nedoriešila. Učitelia si musia zobrať dovolenku, takže nie sú oficiálne v službe, musia zohnať ako dozor pár rodičov a ustrážiť vyše dvadsať študentov. Ak by sa niečo stalo, neviem, ako by sa to riešilo,“ povedal nám jeden z učiteľov.
Vo všeobecnosti však návrat ku klasike učitelia vítajú. „Nezdá sa mi dôstojné stáť a stužkovať sa pod eifelovkou s 50 turistami. Niektorí študenti neskôr, keď videli kazety z vedľajších tried, banovali, že si radšej nezvolili klasiku. Oni takú atmosféru nezažili a ani ich rodičia. Klasika je len klasika,“ nedá dopustiť na domácu stužkovú riaditeľ gymnázia M. Štefko. (MD)
