Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Juraj Kemka: Sedieť nehybne tri hodiny na javisku je riadna drina

KONEČNE VIEME, komu patrí hlas Mata Damona či Bena Stillera. Slovenčinu im do úst vkladá mladý herec Juraj Kemka z Martina, ktorý sa objavuje aj na obrazovke. V seriáli Panelák hrá učiteľa angličtiny Dáriusa Pánika.

Váš brat o vás pyšne hovorí, že k herectvu ste sa vyšvihli z kulisára...
- To je pravda. Po gymnáziu som začal chodiť do Žiliny na vysokú školu dopravy a spojov, lenže po mesiaci som si povedal, že to nie je pre mňa. Ťahalo ma to do divadla a bolo mi jedno, čo v ňom budem robiť. Chcel som byť blízko pri hercoch. Už ako divák som sníval, že raz budem na javisku. A tak som sa tam v roku 1994 dostal – ako kulisár. V divadle v Martine...
Prečo ste nešli teda rovno na VŠMU?
- Chcel som ísť, ale keď som videl, koľko málo ľudí sa tam dostane, vzdal som to. Povedal som si, že najprv skúsim kulisára a potom uvidím.
Byť kulisárom vám stačilo?
- Zo začiatku áno. Veď som konečne stál na javisku. I keď som len v tme v čiernom tričku počas predstavenia prestavoval kulisy. Lenže ja som sa cítil takto veľmi dôležitý. Bolo to kúzelné obdobie.
Ale niečo medzi Jurajom Kemkom ako kulisárom a profesio-nálnym hercom bolo, či nie?
- To áno. Režisérovi Matúšovi Oľhovi sa v hre Cesta okolo sveta za 180 dní uvoľnila jedna z ma-lých postáv a navrhol mi, či by som si ju nevyskúšal. Bolo mi jedno, že počas predstavenia poviem len dve vety a celé tri hodiny si nehybne odsedím nad novinami. Bola to príležitosť, ktorá sa neodmieta.
Tri hodiny bez jediného pohybu?
- Hej, mal som síce zmeravené celé telo, ale cítil som sa šťastný, že hrám. Raz som nemohol hrať, a tak ma Matúš v tejto nehybnej postave zaskočil. Bol z toho zničený. Musel priznať, že sedieť tri hodiny bez pohybu, je naozaj riadna drina.
A potom prišli ďalšie postavy?
- A potom prišli ďalšie postavy. Neboli veľké, lebo režiséri mi natoľko neverili. Ale bol som vďačný aj za také. A potom som si trúfol ísť na VŠMU. Po prvýkrát som navštevoval dramatický krúžok a pripravoval ma aj Ferko Výrost-ko. Urobil to tak dobre, že ma vzali na prvýkrát.
Takže dovtedy bol váš dotyk s divadlom čisto platonický? Boli ste len rojčivým divákom?
- Presne tak. Nikdy som v žiadnom krúžku neúčinkoval, ale herectvo som v sebe cítil. Zrejme som ho zdedil po otcovi. S kamarátmi mal známu skupinu Víchor, s ktorou hrávali po zába-vách. Vedel ľudí úžasne zabávať. A ja to mám po ňom. Prvýkrát sa mi to podarilo na základnej škole v 4. triede, keď som dostal poznámku, že robím kúzelnícke kúsky a zabávam tým spolužiakov. Mama bola zhrozená a spýtala sa ma, čo som to vôbec robil? No nič zvláštne – len som využil slnko, ktoré nám svietilo do triedy a rukami som vytváral na stene obrazce. Moja mama mi to doteraz nevie odpustiť (smiech). Silnejšie som cítil v sebe divadlo na gymnáziu. Chodil som do triedy samých jednotkárov, len ja, Milan Chromý a Peter Marenčák sme im kazili priemer, ale za to sme ich vedeli zabávať. Napríklad na stužkovej sme si spoločne zatancovali ako baleťáci v Labuťom jazere... Aj to bol prejav môjho herectva, nad ktorým som začal vážne uvažovať.
Neostal vo vás ešte kúsok z toho študenta, ktorý túži po martinskom javisku?
- Isteže. Na ňom som prežil svoje divadelné začiatky i krásne obdobie. Po skončení výšky som si hovoril, že sa do Martina určite vrátim.
A čo vám v tom bráni?
- V umeleckom súbore sú už iní herci a na nový kolektív sa ťažko zvyká. Pravdupovediac, mám v Bratislave úžasný kolektív. Už na VŠMU sme s Robom Jakabom, Mariánom Miezgom, Lukášom Latinákom a Vladom Kobielským vytvorili nerozlučný tím. Boli sme spolu na vojne, urobili sme si spoločné absolventské predstavenie Na koho to slovo padne, ktoré sme preniesli do Divadla Astorka, kde sme v roku 2003 spoločne prišli. Bez nich si to neviem predstaviť.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyzerá to tak, že ani v telke. V Paneláku ste sa objavili všetci piati. To ste naozaj takí nerozluční?
- Ale nie, toto je náhoda. Andy Kraus nás pozná všetkých z divadla, tak nás postupne všetkých obsadil. S chalanmi však pracujeme spoločne na niektorých projektoch. Napríklad hráme v našej hre Na koho to slovo padne a v divadle tiež podľa vzoru Kaiser a Lábus robíme večery improvizácie. Diváci nám vymyslia témy na scénku a my podľa nich zahráme etudu. Pred rokom sme sa snažili presadiť tento projekt aj do Slovenskej televízie. Pod ná-zvom Ventil však odvysielali iba tri časti.
Filmovali ste aj pred Panelákom?
- Nebolo toho veľa. Pre STV som robil inscenácie a seriál Rodinné tajomstvá, pre Markízu seriál Veľké srdce a pred dvomi rokmi som s Lančaričom točil Rozhovor s nepriateľom. Dostal som malú úlohu esesáka.
Za to v dabingu trávite času asi viac... Tu sa kladie dôraz na hlas, správnu melódiu, prízvuk, výslovnosť. Mali ste s tým ako Martinčan problém?
- Zrejme máte na mysli naše mäkčenie... Nikto nám to nevytýkal, i keď niekedy sme to s Lukášom Latinákom preháňali. On ako Hriňovčan tiež dosť mäkčil a dokázal z tyčinky Deli urobiť tyčinku Deľi (smiech). Postupne sme sa však naučili hovoriť tvrdšie, takže keď prídem domov, mama ma sfúkne, že hovorím ako starý Bratislavčan a už tak pekne nemäkčím.
Na obrazovkách sa niekedy objavujú americké.... no absolútne somariny. Ako ich vnímate pri dabingu?
- To ste vystihli. Sú to absolútne somariny. Najmä tie telenovely a americké filmy, ktoré mi uberajú chuť do práce. Lenže dopredu niekedy neviem, do čoho idem. Niekedy sú to také plytké veci, až sa s kolegami zamýšľame nad tým, prečo ich telka kupuje a či sa vôbec nájde niekto, kto ich bude pozerať?
Ktorý film vám chuť do práce neubral?
- Je ich veľa, ale dosť výrazne mám v pamäti film Vôňa ženy, ktorý som daboval s Borisom Farkašom a tiež film 40 dní a 40 nocí.
V každom meste je poväčšine jedno divadlo. V Bratislave ich je však viacero. Cítiť medzi nimi konkurenciu?
- Bratislava je malé mesto. Všetci umelci sa poznáme, stretávame sa v dabingových štú-diách a vychádzame spolu veľmi dobre. Rivalita medzi nami ani divadlami nefunguje. Napríklad s hercami zo SND si chodíme my z Astorky navzájom pozerať predstavenia. V SND máme aj veľmi dobrého kamaráta dramaturga, ktorý robí nejaké veci aj pre nás. Je to také poprepletané.
Majú tieto divadlá svoje špecifiká?
- V Astorke máme menší súbor, preto režiséri vyberajú komornejšie hry s menším obsadením ako v SND. Naše hry sú čo sa týka výberu odvážnejšie, púšťame sa aj do neznámejších autorov. Astorka nie je ani komerčná ako Nová scéna, ktorá má presne vypočítané, koľko za muzikály zinkasuje. Ale my s chalanmi sme nikdy neinklinovali k žiadnej komercii. Dobre nám je tak, ako je.
Vnímate počas predstavenia divákov?
- Áno a niekedy vnímam aj to, že niektorí prišli do divadla nie kvôli hre, ale aby videli svojich obľúbencov. Raz sme museli za kohosi zaskakovať a bolo cítiť, že niektorí diváci tak nereagovali, ako mali, a boli sklamaní. Ale väčšinou sa to zlomí a začnú sa baviť.
Kto sa chodí pozerať do divadla na vás? Máte svojho fanúšika?
- Hmmmm... áno... svoju priateľku (smiech).
Dokážu vás niekedy diváci rozosmiať?
- Ale načneme to my herci. Napríklad sa začneme na sebe smiať a keď sa do toho zamiešajú diváci, nevieme prestať. Ako napríklad raz, keď sa nám „vydarila“ scéna s Maťom Landlom. Mal som ho chytiť pod krk, hodiť na zem a spacifikovať. Ako som ho schytil, spadla mu z hlavy parochňa a roztrhol som mu nohavice, takže mu trčali slipy. Keď to videli diváci, nedalo sa nesmiať s nimi (smiech).
Ako trávite čas, keď ste v Martine?
- Keď oznámim, že prídem domov, brácho sa už trasie od nedočkavosti. Vždy si musíme všetko vyrozprávať, takže noc s ním býva dlhá (smiech). Prespávam u brata, ale keď prídu rodičia, trávime spoločne čas v záhrade na Kolónii Hviezda.
MIROSLAVA DÍREROVÁ

Skryť Vypnúť reklamu


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  2. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  3. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Budovanie zelenej značky
  8. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  9. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  10. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 271
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 078
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 527
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 753
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 356
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 097
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 493
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 393
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 289
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 229
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

3 h
Testovanie v Martine - Gymnázium Jozefa Lettricha na Ľadovni.

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

15 h
Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

9 h

Mesto Martin zverejnilo údaje zo skríningového testovania k pondelku 25. januára.

12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

8 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

25. jan

Už ste čítali?