Ešte stále Martinom víria kruhy rozčerené súťažou o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Výsledok je známy. Košiciam naši organizátori zablahoželali a prijali pozíciu (ne)porazeného mesta s ambíciou nezabudnúť na elán súťažných mesiacov a zúročiť všetko pozitívne, ktoré pomohlo Martinu do situácie, že mohol siahať na prestížny titul.
V jednom sa koordinátori a organizátori projektu zhodnú – mestu navreli svaly a dnes sa pozná lepšie ako pred rokom a vie, že má potenciu byť kultúrnym centrom minimálne Slovenska.
Od verdiktu medzinárodnej komisie nepretieklo Turcom veľa vody a už sú tu prvé dôkazy. O jednom sa môžete presvedčiť v priestoroch SNM–EM v Martine. Nedávno tu inštalovali výstavu fotoklubov Slovenska a Česka. Ich členovia – amatérski fotografi na oboch stranách rieky Moravy – dokazujú, že napriek rozhodnutiu politikov vedia spolupracovať. Ako to súvisí s martinskou kandidatúrou? Po prvý raz v histórii spolupráce fotoklubov sa v Martine uskutočnilo stretnutie fotografov na medzinárodnom festivale. Zorganizovať ho určite nebolo jednoduché, no Martinčania si v minulom roku dobrovoľne na seba zobrali bremeno náročného podujatia a podujali sa privítať v metropole Turca ľudí od Ašu po Bardejov. Nikto ich k tomu nenútil, sami sa rozhodli. Nie pre vlastnú slávu, tej sa popri organizačných povinnostiach určite nechceli domôcť. Ale možno preto, že cítili, že mesto, v ktorom žijú, si zaslúži medzinárodné podujatie, pretože k nemu, k ľuďom, ktorí v ňom žijú, patrí.
Alebo najčerstvejší úspech zboru Cantica Collegium Musicum. Z Česka prišli s hlavnou cenou z Medzinárodného zborového festivalu hudobného romantizmu Vlachovo Březí 2008. Keď sadali do autobusu, ani vo sne by im nebolo napadalo, že v konkurencii špičkových štrnástich zborov z viacerých krajín Európy dopadnú tak skvelo. Napriek skromnosti a pokore voči úžasnému svetu hudby, ktorá jej členov dozaista zdobí, dali mestu skvelý dar.
Nuž, čo. Je alebo nie je Martin výnimočný? Má alebo nemá skvelých občanov? Sú alebo nie sú skvelou vizitkou svojho mesta? Len tak ďalej.
VIERA LEGERSKÁ