Vlani na jeseň skončila kurz na vodičský preukaz skupiny C. Keď k tomu pripočítame fakt, že zváračský kurz si robí v jedinej zváračskej škole v našom regió-ne, tak potom je tých prekvapení naozaj dosť.
Zuzana Kováčiková sa narodila v Horných Obdokovciach v Topoľčianskom okrese. Vyučila sa za pánsku krajčírku, časom si urobila maturitu, no keďže mala problémy zamestnať sa, na radu dvoch bratov vstúpila v roku 2005 do armády. Narukovala do kasární v Nitre – do opravárenskej dielne. Tam však potrebujú všestranných remeselníkov, preto Zuzanu, ktorej udelili funkciu vodič - zvárač, vyslali na zváračský kurz do Martina. Spolu s ďalšími piatimi mužmi sa ocitla v kurze v jedinej zváračskej škole v Turci, ktorá funguje v Spojenej škole v Martine (bývalé strojárske učilište).
„Pod odborným dohľadom majstrov Zdenka Petríka a Miroslava Cingeľa si robím kurz zvárania plameňom. Vyplýva to z mojej funkcie v nitrianskych kasárňach,“ vraví Z. Kováčiková. V dielni je jedinou ženou medzi partiou 25 poddôstojníkov. Podľa slov majstra odbornej výchovy Zdenka Petríka, je to prvá žena, ktorá sa chce stať zváračkou.
„Vojenčinu beriem ako povolanie. Nerozmýšľam nad tým, že po roku-dvoch odídem. Práve naopak, rada by som skúsila šťastie v nejakej misii. Raz som už na výbere bola, no neprešla som,“ povie sklamane a zasnene dodá, že sníva o Cypre. A ako sa jej páči v jedinej zváračskej škole v bývalom učilišti? „Zo začiatku sa mi nedarilo, ale teraz už robím kútové zvary, zvary nad hlavou, vlastne všetko, čo predpisujú osnovy.“
Vraj keby sa mala výkonmi v dielni porovnať s kolegami, zaradila by sa na koniec. Predsa len - zváranie patrí skôr do mužských rúk. Zuzana nie je v Martine po prvýkrát. Pri nástupe na vojenskú prezenčnú službu absolvovala v meste medzi Malou a Veľkou Fatrou poddôstojnícku školu. A potom ešte raz. Vraví sa, že do tretice všetko dobré, preto sa Zuzka ocitla v metropole Turca aj v týchto jesenných dňoch. O Martine hovorí, že je to mesto vojakov, ale okolie má vraj nádherné...
(PET)